Srbskí členovia juhoslovanského parlamentu schválili v pondelok návrh vlády pričleniť Juhoslovanskú zväzovú republiku k rusko-bieloruskému zväzu. Za "normálnych" okolností by sa takýmto rozhodnutím mal začať uskutočňovať proces vytvorenia zväzu troch suverénnych štátov Ruska, Bieloruska a JZR, avšak s istým spoločným politickým, vojenským a ekonomickým priestorom. Zoskupenie troch slovanských bratov, z ktorých síce len dvaja spolu susedia, by malo už na prvý pohľad jedno jasné poslanie - spojiť sa proti politickej a vojenskej prevahe Západu, ktorú zosobňuje NATO vedené Spojenými štátmi. Moskva zatiaľ žiadosť Belehradu neodmietla ani jednoznačne neprijala.
Ak sa na vec pozrieme bližšie, zistíme, že okrem právnych nedostatkov, ktoré neospravedlňuje ani výnimočný stav v Juhoslávii, sú tu aj ďalšie vážne prekážky. Záujmy Moskvy a Minska zďaleka nie sú totožné so záujmami Belehradu. Juhoslovanský parlament urobil bezprecedentný krok, ktorým hľadá spojenca v ťažkých časoch vojenského útoku NATO. Urobil ho však za celý juhoslovanský zväz bez účasti poslancov Čiernej Hory, ešte stále jednej z dvoch juhoslovanských zväzových republík, čo je zjavne v rozpore s ústavou. Ak sa o tejto možnosti v Belehrade posledné mesiace aj naozaj uvažovalo (juhoslovanský parlament je už od januára členom-pozorovateľom parlamentu rusko-bieloruského zväzu), neznamená to, že o nej ako o reálnej uvažovala aj Moskva. V tomto duchu sa nesú aj prvé reakcie Kremľa - sú "v zásade pozitívne", ale treba ešte "dôkladné preskúmanie" (ruský šéf diplomacie Ivanov). Žiada sa poznamenať, že aj spojenectvo s Minskom Moskva už dlhší čas viac skúma, než skutočne realizuje - a v prípade Bieloruska ide predsa len o menej konfliktné rozhodovanie.
Kým sa teda v Moskve začnú pomaly a naoko roztáčať kolesá štátnej byrokracie, časť tlače je naopak veľmi pohotová a vôbec nie diplomatická. Podľa denníka Kommersant Miloševič jednoducho potrebuje ruskú zradu, aby mohol kapitulovať pred útokmi NATO a zároveň zostať nevinný. Hnev Srbov by sa mal podľa tejto úvahy obrátiť proti veľkému slovanskému bratovi, ktorý neprijal podávanú ruku a nepomohol. V skutočnosti by však Rusko, ktoré Belehrad postavil pred jasné rozhodnutie, ku komu sa pridať, mohlo nakoniec pomôcť ukončiť celú smutnú záležitosť. Práve jednoznačné ruské "net" Belehradu by mohlo prinútiť Miloševiča ustúpiť, resp. uľahčiť jeho rozhodovanie o kapitulácii. Aspoň také je zbožné želanie predstaviteľov NATO, ktorí dnes často hovoria o budúcej kľúčovej úlohe Ruska pri urovnaní balkánskej krízy. Rusko má príležitosť ukázať karty - núti ho k tomu NATO rovnako ako Belehrad. BAŠA JAVŮRKOVÁ
