Celkové náklady USA spojené s leteckými náletmi spojeneckých vojsk NATO na srbské ciele za prvé dva týždne otvoreného vojenského konfliktu stáli približne 500 miliónov dolárov. Podľa Centra pre strategické a rozpočtové odhady, ktoré je najmä v Spojených štátoch veľmi uznávané, by sa celkové náklady USA v prípade ďalšieho predlžovania konfliktu veľmi skoro mohli vyšplhať na dve až štyri miliardy dolárov. Aj preto začal tento týždeň prezident Bill Clinton "presviedčaciu" kampaň o potrebe zvýšenia finančných prostriedkov na vojenské operácie jednotiek NATO v Kosove. Očakávania rapídneho rastu celkových výdavkov USA vychádzajú z odhadov nákladov súvisiacich s cenou za každú riadenú raketu, ktorú vypália americké vojenské lode a lietadlá. Cena jednej rakety typu Tomahawk je asi milión dolárov, odpálenie riadenej rakety zo vzduchu je približne dvakrát drahšie. Pentagon zatiaľ žiadne oficiálne nákladové kalkulácie neoznámil. Uvedené predbežné náklady však nezahŕňajú dodatočné výdavky USA a štátov NATO vynaložené na rozsiahle programy humanitárnej pomoci pre albánskych utečencov priamo v Kosove, Albánsku alebo na ich domácej pôde.
Napriek uvedeným odhadom "nákladov na vojnu" ostáva americký dolár najviac favorizovanou menou na svetových finančných trhoch. Slabnúce euro, ktoré od svojho vzniku začiatkom tohto roku nevládze odolávať rastúcej nedôvere investorov, padá stále na nižšie a nižšie úrovne. Investori v zahraničí zatiaľ nevedia odhadnúť, do akej miery sa vojna v Kosove dotkne výdavkov štátov Európskej menovej únie a či ich rozsah neovplyvní vytýčené hospodárske ciele týchto krajín. Stabilita ich verejných financií by mala garantovať stabilitu spoločnej európskej meny, enormný rast výdavkov bez primeranej kompenzácie na príjmovej strane tak stabilitu eura značne podkopáva.
Samostatnú kapitolu tvoria balkánske štáty, ktorých ekonomiku postihuje otvorený vojnový konflikt najviac. V čase, keď nikto ani len netuší, či, ako a kedy sa vojna skončí, sú akékoľvek predikcie škôd na národných ekonomikách predčasné a bezvýznamné. Už dnes je však jasné, že dôvera svetových finančných trhov k transformujúcim sa krajinám (vrátane Slovenska) značne upadá aj z dôvodu kosovskej krízy. Výsledkom je sťažený prístup týchto ekonomík k zahraničným zdrojom, ktoré sú často jedinou nádejou na ich ďalšie prežitie.
MICHAL NALEVANKO
