Kým americkí piloti bojových lietadiel cvičia doma okrem lietania aj na trenažéroch, aby armáda ušetrila prostriedky, vo vojnovom konflikte v Juhoslávii vykonávajú bojovú činnosť s presne stanovenými úlohami. Trenažéry používajú na výcvik najmä preto, aby šetrili pohonné látky a lietadlá, ktorým lietaním prudko klesá životnosť. Minimalizuje sa tým aj možnosť spadnutia lietadla, čo sa stalo pri konflikte, keď sa na území Juhoslávie zrútil bombardér Stealth (juhoslovanská strana tvrdí, že ho zostrelili) za 45 miliónov dolárov. Samotná vojenská operácia má niekoľkostupňové velenie, je pri nej potrebné zabezpečiť náhradné súčiastky, mechanikov, posádky lodí, celé početné tímy zabezpečujúce chod letísk, stravu, oblečenie a podobne. Vojská NATO pri bombardovaní Juhoslávie v súčasnosti využívajú vyše 500 lietadiel (stíhačky a bojové lietadlá Tornado, Harrier, Mirage, Super Etendard, F-117A, F-14, F-15, F-16, B-52H, B-1B Lancer, tankovacie lietadlá, prieskumné lietadlá...) a flotilu v Jadranskom a Stredozemnom mori. Majú strely od krátkeho až do ďalekého doletu, z lodí sú vystreľované hlavne účinné riadené rakety Tomahawk, čo všetko stojí obrovské peniaze a vojna v Juhoslávii je pre NATO veľmi stratová. Odborníci však tvrdia, že keby na to štáty NATO nemali, nezapojili by sa do konfliktu. Nevylučujú, že po konflikte mierne stúpnu aj globálne výdavky na zbrojenie, ktoré sa za posledné desaťročie znížili o jednu tretinu (v roku 1997 dosiahli 740 miliárd dolárov). Znižovanie výdavkov na zbrojenie sa začalo po skončení studenej vojny, no podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru si USA svoju pozíciu hlavného vývozcu zbraní s podielom 43 percent na trhu udržali. Je pravdepodobné, že mierne stúpnu výdavky v Nemecku, kde doteraz prudko klesali. Nemecká armáda sa zapojila do ozbrojeného konfliktu prvýkrát od druhej svetovej vojny. Samotná vojna zvyčajne stimuluje prudký vzostup obchodu so zbraňami. Vedenie NATO bude mať okrem zvýšených výdavkov počas vojny v Juhoslávii starosti navyše. Výdavky potrebné na prezbrojenie armád východného bloku predstavujú asi 61 miliárd korún za 15 rokov. Nedávno sa stali členmi NATO prvé tri krajiny východného bloku, ktoré na prezbrojenie nemajú.
RICHARD FILIPKO
