ka štábu tankového pluku, veliteľom tankového práporu, náčelníkom štábu motostreleckého pluku, veliteľom motostreleckého pluku, náčelníkom štábu tankovej divízie, veliteľom tankovej divízie, veliteľom 1. armádneho zboru, náčelníkom správy pre integráciu a štandardizáciu Generálneho štábu Armády SR. Náčelník Generálneho štábu Armády SR generálporučík MILAN CEROVSKÝ.

Aký je váš názor na zvolenú taktiku NATO pri konflikte v Juhoslávii?

"Máme obmedzené zdroje k hodnoteniu situácie v Juhoslávii, preto nemôžeme dostatočne komplexne posudzovať. Faktom je, že operácie trvajú už dosť dlho a Juhoslávia utrpela značné straty na infraštruktúre."

Je ničenie infraštruktúry dobrá taktika na znefunkčnenie juhoslovanskej armády?

"Velenie NATO zvolilo taktiku zničenia cieľov, ktoré zabezpečujú spojenie, velenie, protivzdušnú obranu, letectvo, výrobné podniky súvisiace s obranyschopnosťou, energetické zariadenia, komunikačné uzly, mosty. Všetko v konečnom dôsledku znamená vážne narušenie schopnosti zabezpečiť armádu."

Akú má Juhoslávia armádu?

"Je vyzbrojená hlavne technikou na báze ruského typu a výzbroj je primeraná."

Je táto armáda ešte schopná odolávať náletom?

"Pravdepodobne áno. Tým, že nálety stále pokračujú, je zrejme armáda ešte bojaschopná."

Velenie NATO uvažuje o nasadení vrtuľníkov Apache do operácie. Čo by sa tým zmenilo?

"Apache sú veľmi kvalitné vrtuľníky americkej armády. Vo dne v noci sú na pomerne veľké vzdialenosti schopné ničiť pozemné ciele. Ich nasadenie by určite znamenalo značné nebezpečenstvo."

Vojna je nielen pre napadnutý štát, ale aj pre útočníkov značne stratová. Keďže v prípade konfliktu nejde o obranu územia niektorého zo štátov aliancie, ale o riešenie problémov iného štátu, môže si NATO z finančného hľadiska dovoliť podobné konflikty?

"Po skončení vojny určite vyčíslia, koľko stála, ale ide o vojnu dvoch neprimeraných strán, takže NATO jednoznačne na to má."

Keby ste boli v koži politikov, ktorí rozhodli o bombardovaní, rozhodli by ste rovnako ako rozhodli oni?

"Nie som politik, ale vojak, preto rozhodnutia politikov nechcem komentovať. Použitie sily považujem za krajné riešenie. Myslím si, že keď NATO rozhodlo o leteckých úderoch na Juhosláviu, malo k tomu pádne argumenty. Tak ako som deklaroval generálovi Clarkovi v Bruseli pred niekoľkými týždňami, uvítal by som mierové riešenie tejto otázky, a preto aj teraz očakávam, že všetky strany konfliktu sa stretnú pri mierovom stole."

Akú taktiku by ste volili vy, keby ste velili vojnovému konfliktu v Juhoslávii?

"Samozrejme, že spôsob, ako by som konflikt viedol, si nechávam pre seba, ale som presvedčený, že velenie Severoatlantickej aliancie má takých skúsených generálov, ktorí dokážu zvoliť optimálnu taktiku."

Hovorili ste, že Juhoslávia má výzbroj na ruskej báze, pravdepodobne však nejde o najmodernejšie veci. Keby sme porovnali najmodernejšiu ruskú a americkú techniku, ktorá je na vyššej úrovni?

"Počas studenej vojny bola veľká rivalita v oblasti zbrojenia medzi armádami západných štátov na čele s USA a armádami Varšavskej zmluvy na čele s bývalým Sovietskym zväzom. Rivalita mala veľmi vysokú úroveň, dlho bola vyrovnaná. Obaja investovali do vývoja značné sumy, nakoniec boli Spojené štáty americké úspešnejšie. Predovšetkým v oblasti hviezdnych vojen jednoznačne dominovali. Sovietsky zväz nestačil držať krok pre finančné problémy a po jeho rozpade je technologická prevaha Západu evidentná. Tým nechcem povedať, že Rusko nemá kvalitnú výzbroj, ale majú iné problémy negatívne ovplyvňujúce vývoj výzbroje."

Rusi vyslali vojenskú loď do Stredozemného mora, aby kontrolovala situáciu. Myslíte, že by bolo Rusko schopné zapojiť sa do vojny v Juhoslávii?

"Prezident Jeľcin a premiér Primakov deklarovali, že považujú vedenie vojny v Juhoslávii za nešťastné riešenie, ale vychádzajme z toho, že sa nemienia zapojiť do konfliktu, aj keď otázka vyslania lodí je diskutabilná. Ak by bola otázka postavená z hľadiska finančného, nedovolil by som si zatiaľ ešte podceniť ruský potenciál."

Existujú zvláštne vízie, že v budúcom tisícročí sa zbraňové systémy presunú do vesmíru a vizionári nevylučujú, že by sa tam odohrávali aj boje.

"Vývoj ide, samozrejme, dopredu, ale boje sú väčšinou o určité územie na Zemi. Nepredpokladám, že by sa v najbližšej budúcnosti splnili tieto vízie."

Slovenská armáda má obranný charakter. Existujú v súčasnosti vojaci, ktorí by sa mohli zapojiť do útoku popri armádach členských krajín NATO?

"Máme vycvičené jednotky vybavené najmodernejšími systémami velenia a zabezpečenia, ktoré sú schopné plniť úlohy v rámci medzinárodných aktivít. Konkrétne v Martine máme prápor rýchleho nasadenia a určitá časť letectva je vybavená prostriedkami schopnými kooperovať s armádami NATO v plnom rozsahu. O aktuálnom nasadení napríklad v Juhoslávii však nemôžeme hovoriť, pretože aj vláda deklarovala, že žiadne nasadenie v tejto oblasti neprichádza do úvahy."

V akom stave je výzbroj slovenskej armády?

"Máme aj veľmi modernú výzbroj, či už v letectve a protivzdušnej obrane, máme výzbroj aj priemernú, aj zastaranú. V rámci znižovania počtov budeme hľadať spôsob zbavenia sa zastaranejšej výzbroje a hľadať možnosti modernizácie systémov, ktoré máme, alebo spôsob nákupu novej techniky."

Pred časom ste pre médiá ako jeden z prvých zverejnili informáciu, že sa pripravuje dovoz niekoľkomiliardového systému protivzdušnej obrany S-300 z Ruska, ktorý nakoniec nová vláda zrušila. Nebol v tom zámer, aby sa vystupňovali tlaky proti jeho dovezeniu?

"Nebol v tom zámer vytvoriť tlaky proti dovezeniu. Nedovezenie bolo úplne pragmatické rozhodnutie vlády, ktorá zobrala do úvahy vyjadrenie vedenia armády. Navyše, jeden systém S-300 už máme. Druhý by bolo možné doviezť a armáda by ho využila, ale my by sme potrebovali viac mobilnejších prostriedkov menšieho dosahu, schopných brániť širší a hlavne členitejší priestor."

Využije armáda ponuku NATO na bezplatnú likviddáciu rakiet SS-23, ktoré Slovensko vlastní?

"O týchto raketách sa rokuje na úrovni ministerstva obrany a príslušných orgánov NATO."

Zaobišli by sme sa bez nich?

"Samozrejme, hoci je to kvalitná zbraň. Namiesto nich by však bolo dobré mať k dispozícii moderné prostriedky primeraného charakteru s menším dosahom."

Dlhé roky bola naša armáda pod vplyvom východného bloku. Je možné v krátkom časovom horizonte ju "pozápadniť"?

"Je to možné, dokonca nutné a robíme na tom. Ide o celý proces interoperability, zavádzanie štandardov vo všetkých oblastiach armády - od velenia, spojenia až po logistické systémy. Dôležitá je jazyková príprava, dnes nie je možné, aby sa rozprávali dvaja vojaci prostredníctvom tlmočníka. Jazyková pripravenosť príslušníkov armády nebola v minulých rokoch na dobrej úrovni, percento jazykovo pripravených ľudí bolo nízke. Zahraniční partneri nám prisľúbili možnosť vyslania našich vojakov do západných škôl, čo sa už čiastočne realizovalo."

Vzdušný priestor Slovenska využívajú na prelety lietadlá vojsk NATO. Ako je zabezpečená ochrana nášho priestoru?

"Máme všetky prostriedky na identifikáciu a naviazanie spojenia s akýmkoľvek vzdušným cieľom, ktorý sa približuje k hraniciam Slovenska. Na základe identifikácie a komunikácie zistíme, či ide o objekt, ktorý má diplomatické povolenie na prelet."

Podľa plánu reorganizácie rezortu sa má generálny štáb presťahovať z Trenčína do Bratislavy a integrovať sa do ministerstva obrany. Je to vhodné riešenie?

"S funkčnou integráciou generálneho štábu a ministerstva obrany sa počítalo už dávnejšie, nejde o novú myšlienku. Nová je myšlienka fyzickej integrácie. Má to svoje výhody aj nevýhody. Výhody v tom, že dôjde k sfunkčneniu organizačnej štruktúry ministerstva obrany a generálneho štábu. Dnes sú niektoré organizačné štruktúry zdvojené a ich spojením sa znížia počty ľudí ministerstva a generálneho štábu. Ušetrené prostriedky budeme môcť využiť na záležitosti dôležitejšie pre rezort. Negatívnou stránkou je samotné presťahovanie príslušníkov generálneho štábu do Bratislavy. S tým sú spojené organizačné, materiálne otázky a, samozrejme, aj finančné. Ľudia sa budú do Bratislavy musieť presťahovať a je otázne, či im dokážeme poskytnúť v Bratislave byty. Snažíme sa, aby bolo riešenie čo najprijateľnejšie pre vojakov profesionálov, ktorí sa budú musieť sťahovať."

Nie je zámerom zlúčenia vojenského generálneho štábu s politickým ministerstvom obrany politické ovládnutie armády?

"Myslím, že nie. Na ministerstve obrany je len pár politických funkcionárov, ostatní nie sú politici a nemajú s politikou nič spoločné. Vykonávajú odborné veci a nemyslím si, že by zlúčením hrozilo nebezpečenstvo spolitizovania armády."

Má generálny štáb všetky kompetencie a možnosti, aby mohla armáda plniť úlohy vyplývajúce zo zákona? Zahraničné spravodajstvo napríklad patrí pod ministerstvo obrany, vojenské vysoké školy zase patria pod ministerstvo školstva a podobne.

"V rámci integrácie ministerstva a generálneho štábu sa predpokladá, že určitá časť kompetencií, ktoré v súčasnosti má ministerstvo obrany a týkajú sa vykonávania činnosti v armáde, prejde postupne na generálny štáb. Okrem iného aj zložky, o ktorých hovoríte."

Existujú dnes rozpory medzi ministerstvom obrany a generálnym štábom týkajúce sa vedenia armády, aké sa prejavovali v minulých rokoch?

"Nie, už neexistujú."

Po výmene vlády sa v jednotlivých rezortoch vydávali čierne knihy, hovorilo sa o zlom vedení podnikov. V akom stave ste vy zdedili generálny štáb?

"My nepripravujeme žiadnu čiernu knihu. Keď vedenie ministerstva žiadalo podklady o stave armády, poskytli sme ich. Z pohľadu fungovania generálneho štábu v minulosti nemám žiadne výhrady. Armáda vykonávala svoje právomoci absolútne transparentne a v súlade so zákonmi. Vlani bolo vykonaných niekoľko kontrol finančného hospodárenia najvyššími orgánmi vlády. Dopadli úplne bez problémov."

Dopadli kontroly dobre aj z hľadiska plnenia úloh?

"Armáda plnila úlohy podľa toho, čo jej umožňoval rozpočet. V rámci finančných možností ich plnila nad očakávanie. Dokázala využiť všetky finančné zdroje výnimočne efektívne. Dôkazom je, že armáda aj efektívne cvičila. Je však pravdou, že sme nesplnili niektoré plánované cvičenia pozemného vojska, plánovaný počet nalietaných hodín v letectve sa znížil oproti predchádzajúcim rokom."

Podarilo sa armáde udržať funkčnosť?

"Na hranici únosnosti. Vplyv nedostatku finančných prostriedkov na všestranné zabezpečenie a hlavne na zabezpečenie opráv techniky, údržbu vojenských objektov, nákup zásob, bol dosť veľký. Z pohľadu zahraničnej oblasti bola napriek tomu armáda hodnotená vrcholnými orgánmi NATO veľmi pozitívne. Takisto bolo hodnotené aj plnenie cieľov procesu približovania sa k NATO."

V roku 1993 po rozdelení federácie sme zdedili množstvo materiálu, pohonných látok. Naši piloti vtedy nalietali dosť hodín a zaradili sa medzi špičku. Dnes však chce NATO zvýšiť počet nalietaných hodín na 180 ročne na pilota, u nás je opačný trend. Vlani piloti nalietali možno po 20 hodín. Podobná situácia je v pozemnom vojsku, necvičí sa s ťažkou technikou. Nedôjde k ohrozeniu bojaschopnosti armády?

"Aj napriek tomu, že je finančné provizórium, máme určité prostriedky na zabezpečenie života a činnosti armády. Počas prvých troch mesiacov sme odcvičili prakticky všetku potrebnú tematiku pozemného vojska, vrátane práporných taktických cvičení s bojovou streľbou. Letci cvičia tiež, ale vzhľadom na nepriaznivé počasie nenalietali plánovaný počet hodín. Teraz sa výcvik zintenzívňuje. Budúcnosť závisí od rozdelenia finančných prostriedkov. Nevieme teraz povedať, či budeme schopní pokračovať v nastúpenom trende alebo výcvik obmedzíme."

Kedy to budete vedieť?

"Skôr ako o mesiac nie. Naši špecialisti však hľadajú možnosti, ako cvičiť lacnejšie, aby napríklad piloti menej cvičili na lietadlách MiG-29, ale viac lietali na lacnejších lietadlách ako Delfín, Albatros. Lietať hodinu na stíhačke MiG-29 je neporovnateľne drahšie ako hodinu na Delfíne."

Piloti hovoria, že lietajú prakticky už len tí, ktorí chodia do pohotovostného systému, aj to obmedzene. Odštartujú, urobia pár premetov a zosadnú, o bojovom výcviku sa veľmi hovoriť nedá. Koľko majú naplánovaných hodín letu na tento rok?

"Vlani lietali priemerne asi 20 hodín. V tomto roku by sme sa radi dostali na rovnakú úroveň, prípadne ju aj zvýšili, ale zatiaľ je to len filozofovanie. Ak nepoznáme rozpočet, maľovali by sme si iba vzdušné zámky. Je však jednoznačne zámer znova ich dostať medzi elitu, pretože ide o rozhodujúci predpoklad zabezpečenia zvrchovanosti vzdušného priestoru. Bez vycvičených pilotov to nejde."

Ste výslovne prozápadne orientovaný človek. Mali ste pre svoje názory za minulej vlády problémy, boli ste prenasledovaný?

"Vďaka môjmu predchodcovi Jozefovi Tuchyňovi sa podarilo armádu udržať absolútne apolitickú, takže som žiadne problémy nemal."

Kde vás zastihla správa, že Slovensko sa nedostane do NATO? Ako ste reagovali?

"Bol som počas summitu Severoatlantickej aliancie v Londýne. Bolo to veľmi problematické, musel som vysvetľovať, prečo sme sa nedostali, a mne ako vojakovi to nebolo veľmi príjemné."

Kde by ste zaradili našu armádu pri porovnaní s krajinami V4?

"Ešte do roku 1997 bola porovnateľná, v niečom aj lepšia. Vzhľadom na to, že Česko, Poľsko aj Maďarsko mali členstvo v NATO isté, boli nútení investovať väčšie prostriedky do jej zdokonalenia, aby splnili podmienky prijatia. Trochu od nás odskočili, ale nemôžem povedať, že by sme za nimi začali výrazne zaostávať."

RICHARD FILIPKO