Rast cenovej hladiny pokračoval aj v stave hlbokej makroekonomickej nerovnováhy tempom, ktoré možno považovať v podmienkach stredoeurópskych transformujúcich sa ekonomík za relatívne nízke. Na druhej strane už v roku 1997 došlo po období neustáleho spomaľovania rastu cenovej hladiny (1993-1996) k obratu vo vývoji vo forme zrýchlenia inflácie. V roku 1998 sa rast cenovej hladiny, meranej indexom spotrebiteľských cien, ďalej zrýchlil a dosiahol hodnotu 6,7 %.
Takúto, ešte stále relatívne nízku mieru inflácie, bolo možné po roku 1996 udržať iba vďaka menovej politike, ktorá prechádzala do reštrikčnejšej podoby (napr. pokles tempa rastu M2 v tomto období) a vďaka neustálemu odkladaniu deregulácie regulovaných cien. Vývoj v menovej oblasti však pôsobil na podnecovanie inflácie rôzne. Kým spomaľovanie prírastkov agregátu M2 nepôsobí v prospech zosilnenia rastu cien, také vysoké, pritom v roku 1998 stále ešte rastúce úrokové miery (aj keď rástli miernejším tempom ako v roku 1997) možno pokladať za jeden z iniciátorov nákladovej inflácie. Na nárast cenovej hladiny vplývala aj pretrvávajúca disproporcia medzi vývojom domáceho dopytu a málo pružnou ponukou. Táto disproporcia sa však iba v pomerne malej miere vyrovnávala rastom cien, vo veľkej miere sa vyrovnávala negatívnym saldom zahraničnej výmeny tovarov a služieb.
Niektoré stránky vývoja cien zobrazujú grafy 3 a 4. Graf 3 znázorňuje rozdiely vo vývoji cenových indexov. Je zrejmé, že tempo rastu cien priemyselných výrobcov a cien poľnohospodárskych výrobkov značne zaostalo za rastom spotrebiteľských cien, rozdiely medzi hodnotami týchto indexov sú výrazne väčšie ako v roku 1997. Zvlášť pozoruhodný je vývoj indexu cien poľnohospodárskych výrobkov, ktorý zaznamenal pokles. Pozitívnym dôsledkom tohto javu je, že pomohol udržať nízky rast cien potravín, a tým spomaľoval rast životných nákladov. Rizikom zaostávania indexu cien poľnohospodárskych výrobkov je však možnosť opätovného zhoršenia hospodárskej situácie poľnohospodárov (predovšetkým v oblasti rastlinnej výroby).
Graf 4 prináša pohľad na vývoj spotrebiteľských cien. Pre ich vývoj v roku 1998 bola charakteristická v prvom polroku vyššia dynamika rastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a nižšia dynamika v druhom polroku. Zvýšený rast inflácie v prvom polroku 1998 bol spôsobený hlavne administratívnymi opatreniami v oblasti nepriamych daní a regulovaných cien. Zároveň bol aj naplnením zvýšených inflačných očakávaní hospodárskych subjektov. Na zníženie dynamiky rastu spotrebiteľských cien v druhom polroku vplývala najmä absencia ďalších úprav a deregulácií regulovaných cien, pokles cien potravín (v období jún až august), zníženie dovoznej prirážky až na nulovú mieru.
Pohľad na medzimesačný index v grafe 4 poukazuje na u nás ojedinelý jav - na pokles medzimesačnej miery inflácie až na záporné hodnoty. Predtým sa podobný jav zaznamenal v októbri 1991. Zároveň je zrejmé, že na vývoji spotrebiteľských cien sa len v malej miere prejavil vplyv plávajúceho výmenného kurzu zavedeného od 1. októbra 1998.
V rámci spotrebiteľských cien sa v roku 1998 oproti predchádzajúcemu roku najviac zvýšili ceny v kategóriách rozličné tovary a služby (nárast o 12,1 %) a alkoholické nápoje a tabak (o 11,8 %). Najnižšie tempá rastu cien sa zaznamenali v kategóriách vzdelanie (-2,3 %), doprava (2,5 %), potraviny a nealkoholické nápoje (5,8 %). Vývoj miezd, jeho vzťah k produktivite a vývoj jednotkových nákladov práce zrejme neboli faktormi, ktoré by prioritne vplývali na rast cenovej hladiny. Argumenty pre to ponúka tabuľka 8.
Zmena pracovných nákladov na jednotku výkonov jedného pracovníka mala od roku 1996 čoraz priaznivejší priebeh. Medziročný prírastok jednotkových nákladov práce pôsobiaci na cenový vývoj sa zo 6,9 % v roku 1997 znížil na -1,1 % v roku 1998. Preto takáto forma vyvolávania nákladovej inflácie bola v roku 1998 eliminovaná.
6. Trh práce
Krízový stav slovenského hospodárstva sa v roku 1998 zreteľne prejavoval aj na trhu práce. Práve nepriaznivý vývoj zamestnanosti v rokoch 1997 a 1998 svedčí o tom, že vykazovaný rast HDP nemal v tomto období želateľnú kvalitu. Bol problematický v tom zmysle, že aj pomocou neho vyrátané hodnoty prahu rastu zamestnanosti dosiahli v rokoch 1997 a 1998 nepravdepodobne vysoké hodnoty (pozri tabuľku 9).
Údaje za roky 1991-1993 vypovedajú o vzťahu medzi vývojom výkonnosti hospodárstva a vývojom zamestnanosti vo výnimočnej situácii transformačnej recesie. Údaje uvedené v treťom riadku tabuľky 9 za roky 1994-1998 charakterizujú prah rastu zamestnanosti ako také tempo rastu HDP, po prekročení ktorého sa súbežne s ďalším rastom HDP začína zväčšovať aj celková zamestnanosť. Pre súčasné nepriaznivé vývojové trendy v slovenskom hospodárstve je príznačné tak prudké narastanie hodnôt prahu rastu zamestnanosti v rokoch 1997 a 1998 (pozri tabuľka 8), ako aj najvyššia hodnota tohto ukazovateľa zistená v medzinárodnom porovnaní za SR. Pre zaujímavosť uvedieme, že v 1. polovici 90. rokov sa hodnota prahu rastu zamestnanosti pohybovala v USA pod úrovňou 1 percentuálneho bodu a v priemere krajín EÚ pod úrovňou 2 percentuálnych bodov.
Zmeny v štruktúre zamestnanosti, ktoré sa v ekonomike SR udiali v rokoch 1994-1998, teda v období s relatívne vysokými tempami hospodárskeho rastu, sa nedajú hodnotiť jednoznačne pozitívne. Podiel pracovníkov v primárnom sektore (v pôdohospodárstve a ťažbe nerastných surovín) poklesol síce z 12,4 % v roku 1993 na 9,1 % v roku 1998 a podiel pracovníkov v terciárnom sektore v uvedenom období vzrástol (najmä vďaka rastu zamestnanosti v odvetviach komerčných služieb) zo 49,6 % na 52,7 %, pričom podiel sekundárneho sektora zostal prakticky na rovnakej úrovni (38,0 % v roku 1993 a 38,2 % v roku 1998). Vnútri sekundárneho sektora sa však znížil podiel spracovateľského priemyslu z úhrnu zamestnanosti z 27,2 % v roku 1993 na 26,7 % v roku 1998 a vnútri priemyselnej zamestnanosti vzrástol podiel odvetví vyrábajúcich prevažne materiály a polotovary z 36,3 % v roku 1993 na 39,8 % v roku 1998.
Miera nezamestnanosti sa z 12,5 % dosiahnutých koncom roka 1997 vyšplhala na dosiaľ rekordnú úroveň 15,6 % nezamestnaných v decembri 1998.
7. Zahraničný obchod
Pre vývoj zahraničného obchodu SR v roku 1998 bolo charakteristické pokračovanie tendencie značne vysokého deficitu obchodnej bilancie. Jeho podiel na HDP sa v roku 1998 oproti roku 1997 zvýšil z 10,5 % na 11,2 % a opäť sa priblížil k veľmi kritickej úrovni roku 1996, keď dosiahol 12,1 %.
Zväčšenie hodnotového objemu deficitu na sumu 80,8 mld Sk bolo spôsobené jednak pomerne vysokým, až 16,2-percentným nominálnym rastom celkového zahraničnoobchodného obratu (v porovnaní s rastom HDP v bežných cenách 10,4 %), jednak rýchlejším nominálnym rastom hodnoty dovozu (o 16,4 %) ako vývozu (o 16 %). Reálny prírastok vývozu a dovozu však bol nižší, pričom dovoz reálne rástol pomalšie (cca o 9,7 %) ako vývoz (zhruba o 11,6 %). Súhrnný prehľad o vývoji zahraničného obchodu SR poskytuje tabuľka 10.
Pomerne vysokú dynamiku vývozu v roku 1998 umožnila jednak depreciácia meny, hoci len mierna, jednak priaznivou konjunktúrnou situáciou stimulovaný vonkajší dopyt, najmä v krajinách západnej Európy (EÚ a EZVO). Na trhy západnej Európy sa takto podarilo slovenským exportérom umiestniť relatívne prebytky produkcie spôsobené obmedzenými možnosťami ich vývozu na teritórium druhého najväčšieho obchodného partnera - ČR - v dôsledku pokračujúcej recesie jeho ekonomiky. Celkový vývoj dovozu bol ovplyvnený viacerými faktormi, z ktorých niektoré pôsobili na objem dovozu a iné na jednotkovú hodnotu dovozu. Vývoj objemu dovozu stimulovali najmä pretrvávajúca nerovnováha domáceho dopytu a ponuky a určité snahy predzásobenia z titulu devalvačných tendencií. Naopak, dovoz tlmili uplatňovaná dovozná prirážka (do konca septembra 1998), sprísnená certifikácia a uplatnenie dovozných kvót na vybrané potravinárske a poľnohospodárske výrobky. Vo výsledku celkového nárastu objemu dovozu dominoval vplyv prvej skupiny faktorov. Na nominálnom prírastku dovozu sa však podieľal aj rast jednotkových hodnôt (kilogramových cien) dovozu, ktorý bol súčasne faktorom, ktorý tlmil vyšší nárast objemu dovozu, ako bol dosiahnutý. V tomto smere pôsobili tri faktory: na jednej strane rast svetových cien dovážaných vysoko sofistikovaných výrobkov a už uvedená depreciácia meny a na druhej strane pokles cien primárnych komodít na svetových trhoch (najmä niektorých poľnohospodárskych surovín, dreva, neželezných kovov, kaučuku a ropy), ktorý však rastovú tendenciu jednotkových hodnôt dovozu podstatnejšie neovplyvnil.
Uvedené faktory a celkový vývoj zahraničného obchodu SR v roku 1998 výsledne znamenali na jednej strane rast vývoznej výkonnosti (zo 49,5 % HDP na 52,0 %), ale na druhej strane aj zvýšenie dovoznej náročnosti HDP (zo 60 % na 63,3 %).
V teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu SR pokračovalo posilňovanie jeho orientácie na trhy EÚ (zvýšenie podielu vo vývoze zo 47,1 % v roku 1997 na 55,8 % v roku 1998), oslabovanie podielu ČR (vo vývoze z 25,5 % na 20,3 %, v dovoze z 21,4 % na 18,5 %), Ruska a rozvojových krajín. Pritom na celkovom pasívnom salde sa rozhodujúcou mierou podieľali Rusko (pri znížení zo 42 mld Sk v roku 1997 na 38,6 mld Sk v roku 1998) a Európska únia (pri zvýšení zo 17,5 mld Sk na 20,4 mld Sk). Tendencie v tovarovej štruktúre naznačujú pokračovanie vcelku priaznivých tendencií z posledných niekoľkých rokov. Vo vývoze sa posilnila váha strojov, zariadení a dopravných prostriedkov, hoci pretrváva nízka diverzifikácia vývozu v rámci tejto komoditnej skupiny. V dovoze sa takisto zvýšila váha strojov a dopravných zariadení, čo je pozitívny trend z hľadiska modernizácie technológií. Najväčšie položky dovozu predstavovali jadrové reaktory, elektrické stroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku a motorové vozidlá. V dovoze sú stále nízko zastúpené stroje a zariadenia na modernizáciu technológií v spracovateľskom priemysle, ktoré by zabezpečovali potrebný rast produktivity a konkurencieschopnosti ekonomiky.
Analýzu vypracovali Ivan Okáli, Herta Gabrielová, Egon Hlavatý, Karol Morvay a Richard Outrata z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Ďalšiu časť analýzy prinesie denník SME zajtra v prílohe Kapitál.
