Mohutný výbuch Slotovho nacionálneho satanizmu za asistencie učiteľa bludov a otca terorizmu HZDS proti Maďarom až po zničenie Budapešti v mnohom pripomenul prípravu na maturitu zo spôsobov srbsko-albánskych genocíd v Kosove. Celé toto vystúpenie 5. marca t. r. v Kysuckom Novom Meste v plnom rozsahu možno považovať za trestné činy hanobenia národa, podnecovanie k národnej neznášanlivosti, k šíreniu poplašnej správy a opilstva. Navyše, toto vystúpenie bolo v súlade s úmyslami i programom SNS. Čiže SNS je extrémny subjekt, subjekt vonkoncom nepatriaci medzi ľudí civilizovanej spoločnosti. Bezohľadne sa prispôsobuje niekdajším normám nacizmu. A práve krátko po hysterických poučkách o predcivilizačnej vernosti kmeňu a nenávisti iných, Česi, Maďari a Poliaci, napriek rozdielnosti historických i súčasných kritérií, sa stali príslušníkmi otvoreného spoločenstva civilizovaných krajín. My k tomuto spoločenstvu nepatríme, aj keď sme na cestu spoločne vyšli. Vracať sa zo slepej koľaje je náročné - kontroly sú sprísnené. Danubyt je zlý dorozumievací prostriedok. Zvlášť v rukách SNS. Premiér Dzurinda si situáciu dobre uvedomuje. Predsa by však právne orgány spoločnosti mali česť a majetok občanov chrániť dôslednejšie. Civilizovaný svet nám praje, ale oprávnene je voči nám kritickejší a aj zdržanlivejší.
MILAN MACEK, Prakovce
Veľa sa diskutuje o tom, či bývalý minister vnútra zmaril alebo nezmaril v roku 1997 referendum o priamej voľbe prezidenta, ktoré vyhlásil vtedajší prezident Michal Kováč. Chcel by som k tomu podotknúť, že väčšina našich občanov sa vtedy cítila podvedená. Mnohí ani nenavštívili referendovú miestnosť a tí, čo tam prišli, museli postrehnúť, že atmosféra v týchto miestnostiach je podobná tej, akú sme mali vo volebných miestnostiach pred novembrom 1989, keď nám komunisti zinscenovali parlamentné "voľby", sami zostavili a predložili jednotnú kandidátku Národného frontu, ktorú sme my občania mali potom "slobodne" hodiť do volebnej urny. Čo na tom, že mnohí to vnímali ako veľké poníženie. Rovnako chcela postupovať aj bývalá vláda pána Mečiara, ktorej členom bol aj pán Krajči. Keď chceme, aby sa u nás v budúcnosti neporušovali zákony a dodržiavali občianske práva a slobody, musia byť takéto praktiky bývalej vlády odsúdené a o osude pána Kračiho, ktorý zobral zodpovednosť za zmenu referendového lístka na seba, musí rozhodnúť prokuratúra a súdy, ktorým predsa tento bývalý minister, ako sa sám vyjadril, verí.
JOZEF ŠTEFANIČ, Prešov
Žiada sa mi reagovať na tie nekonečné spory o tom, ktorý Slovák je hrdý na to, že je Slovák, a ktorý má akú úctu k štátnemu znaku Slovenska a tak ďalej, donekonečna, ako sme to počúvali a počúvame v parlamente. Vôbec nie som hrdý na to, že som Slovák. Na čo by som mal byť hrdý? Že máme peknú krajinu? To máme dané. Čo sme urobili? Akí sme? Výkvet našej spoločnosti, ktorý sme si zvolili, sedí v parlamente. Nerieši vážne veci, ktoré treba, ale cvičí sa v hádkach a používa pri tom také spôsoby a také výrazy, že je to všetkým trápne. To je výkvet Slovenska! Štátny znak je symbol Slovenska a jeho občanov. Reprezentanti občanov sú poslanci. Hanbím sa za nich, hanbím sa za národ, ktorý reprezentujú, aj za krajinu, ktorú reprezentujú. Kým sme boli v spoločnom štáte s Čechmi, nesprávali sa tak. Hanbím sa, odkedy sme samostatný štát.
MICHAL VETRO, Košice
