Za totality sme boli naučení robiť len to, čo je dobré, robiť len to, čo sme boli svojím spôsobom prinútení. Po nežnej revolúcii sme dostali všetci krídla a začali sme sa správať ako splašené vrabce, ktoré si márne hľadajú svoje hniezdo a stále ostávajú príživníkmi. Rozdelili sme si svoju bývalú vlasť dosť zvláštnym pomerom 2:1, a to málo, čo nám ostalo, sme si opäť "spravodlivo rozdelili". Naša vlasť sa zmieta v bolestivých kŕčoch choroby, ktorá práve vrcholí. Rozhlas, televízia a tlač sa stali hlásnou trúbou, ktorá oznamuje straty a živí sa senzáciami na úkor celej spoločnosti. Či už štátne alebo súkromné médiá napchávajú vrecká svojim riaditeľom a majiteľom a v zákulisí pripravujú krmivo pre nás všetkých. Hltáme reklamy, na konci ktorých je gýč, pojedáme proso obalené vraždami, únosmi, prepadmi, kauzami a nechávame sa kŕmiť. Sme konzumenti. Nesťažujeme si, pretože sme prejedení krmivom chorej a zvrátenej "demokratickej spoločnosti". Po novembrových voľbách sa zdalo, že sme sa poučili, že sme našli liek na prekŕmené žalúdky. Skutočnosť je však iná. Liek sme síce našli, ale nie celkom účinný. Je dobré potrestať vinníkov. Je dobré poukazovať na lapsusy minulosti a poučiť sa z nich. Je však smutné, že nedokážeme dať hlavy dokopy a nesnažíme sa o to, aby sa z nás stali orly, ale orly tatranské, hrdé na svoju vlasť, na svoje malé, no srdcom veľké Slovensko, ktoré sa naučilo žiť aj s príbuzným vtáctvom. Je smutné, že nerobíme nič iné, len čvirikáme ako tie vrabce z tŕnia.

JOZEF ORAVEC ml., Bratislava