a najmenej škodlivá energia a že okrem nešťastia v Černobyle sa nikdy nič zlého nestalo. Nemôžeme nereagovať na tento názor a dúfame, že vy ako demokratické médium uverejníte náš názor. Považujeme za cynizmus, keď niekto tvrdí, že okrem Černobyľu sa nič nestalo. Nestalo sa tam dosť? Koľko ľudí prišlo o život bezprostredne, koľko ich (najmä detí) stratilo zdravie a do (pravdepodobne rýchlej) smrti budú len živoriť. Tá zamorená oblasť už nikdy (alebo až za desaťtisíce rokov) nebude pre ľudí bez nebezpečenstva obývateľná. Ale to je len jeden z mnohých aspektov. Na celom svete, všade tam, kde sa atómová energia vyrába, došlo už takmer ku katastrofám, k príhodám, kde sa len v poslednom okamihu zabránilo najhoršiemu. O tom sa verejnosť obyčajne nič nedozvedela alebo sa dozvedela až po rokoch, keď sa na to už zabudlo. Atómový priemysel sa vždy snažil takéto príhody tajiť. Dnes vieme, že okolie atómových elektrární (a ešte viac okolie zariadení, ktoré sa zaoberajú úpravou vyhorených palivových článkov (Brennstäbe), ako je La Hague vo Francúzsku alebo Sellafield v Anglicku, je silne zamorené rádioaktívnym žiarením. Všetci vieme, aký zhubný vplyv má toto žiarenie na ľudský organizmus a že spôsobuje nezvratné zmeny v bunkách a kumuluje sa v organizme. Demokratické štáty na celom svete prestali atómové elektrárne stavať - väčšinou na nátlak svojich obyvateľov, a pre budúcnosť plánujú zásobovanie prúdom z menej riskantných zdrojov. Vieme, že sa do atómových elektrární v posledných desaťročiach investovali veľké peniaze, a že Slovensko nie je teraz v situácii, aby sa ich okamžite mohlo vzdať. No považujeme za celkom nezodpovedné tvrdiť, že atómová energia je bezpečná a žiaduca (pre koho?). A tým vzbudzovať dojem, že nie je treba hľadať alternatívy, ktoré sú menej nebezpečné pre život na tejto planéte. LISOLOTTE a MARIAN ROZIČ, Mníchov