V niektorých súvislostiach pôsobí slovenčina neuveriteľne priliehavo

Slovenčina je mäkký, krásny a ľúbozvučný jazyk. Mám ju rád, pretože je mojím materinským jazykom, hoci som jeho pravú podobu objavil v spisovnej podobe až v škole a literatúre. Mojím rodným jazykom bolo jedno zo slovenských nárečí. Dnes sa chcem zamyslieť

nad tým, dokedy bude spisovná slovenčina schopná ovládať našich "tiežodborníkov"- jazykovedcov. Predstavujú nám ju denne a so zrejmou snahou za každú cenu nás ako národ odlíšiť od nám najbližšieho z jazykov Európy - češtiny. Nebudem spomínať obludnosti, ktoré z tejto snahy vznikajú, pospolitý ľud ich ťažko prijme. Napriek tomu, že slovenčina nemá toľko výrazových prostriedkov a slovných tvarov ako čeština, veľmi priliehavo pôsobí v niektorých spojitostiach. Napríklad meno REZEŠ. Podvedome si najprv spomenieme na slovo REŽEŠ, v ktorom ktosi zámerne alebo nechtiac vynechal mäkčeň nad "zet". Potom nám nevdojak napadne, že by mohlo ísť o jedného z najbohatších mužov Slovenska - pána Rezeša, dnes už bývalého predsedu správnej rady VSŽ Holding, ktorý ako exminister dopravy a spojov dokázal, že jedno štvorročné volebné obdobie môže urobiť z vlajkovej lode slovenského priemyslu stroskotaný Titanic a z jeho manažérov tých najbohatších. Titanic si po svojej katastrofe pokojne odpočíva v hlbinách oceánu, zatiaľ čo ten náš vyprodukoval okrem miliardových dlhov ročnú sekeru 5 mld Sk. A tak tu máme slovné súvislosti. Pán Rezeš do toho spočiatku pekne rezal. Bol by kúpil pre svoje rodné hnutie a svojho vodcu Mečiara aj jeden z monumentov sveta. Voľby však zmietli HZDS i ním ovládané bábky do role opozície a odrazu, čuduj sa svete, prestalo sa dariť nielen vlajkovým lodiam, ale aj zlatým vajciam, z ktorých sa zo dňa na deň stali záprdky. Bez funkcií (a ako vidno aj bez ťažkostí so srdcovým stimulátorom) sa stále bohatému Rezešovi neskrivil ani vlas na hlave, stále žije nad pomery. Vraj vďaka demokracii. Sto hrmených nášho pána Satinského aj s takou demokraciou. To, že je ohrozených niekoľko tisíc pracovníkov a pracovných miest VSŽ, možno aj existencia firmy, to si zaslúži DEREŠ. Záhadne sa stratili peniaze zo štátnej pokladnice, jednoducho, po štýle vládnutia "po nás potopa", ktoré tu zaviedlo HZDS a jeho privatizátori (česť výnimkám), ich na Slovensku niet. Možno sú dobre odložené v zahraničných bankách a čakajú na návrat bronzových hláv k moci. Aká je tá naša materinská slovenčina ľúbozvučná. Za "prenikavé hospodárske úspechy, ktoré nás mali v roku 2004 zaradiť medzi desať najvyspelejších štátov sveta", by mal ísť nielen Rezeš na dereš.