NR SR síce súhlasila s trestným stíhaním Lexu, rokovanie o vydaní súhlasu na vzatie do väzby však nerokovala a môže ho realizovať najskôr na budúci týždeň. Podľa vyšetrovateľa, ale aj dozorového prokurátora existuje dôvodné podozrenie z marenia vyšetrovania I. Lexom. Predseda MaIV L. Sopko (SDĽ) uviedol, že existuje celý rad otázok v rovinách ústavnoprávnej i trestnoprávnej, ktoré sú nezodpovedané. Sopko preto spolu s ďalším poslancom SDĽ Bukovským a Malchárkom (SOP) nesúhlasili s návrhom, aby bol Lexa vzatý do väzby. Zablokovali tak schválenie uznesenia MaIV a jeho prerokovanie v parlamente. Návrh na vydanie súhlasu o vzatí do väzby rieši parlament po prvý raz. Za nezodpovedanú považujú poslanci napríklad otázku, či v prípade vzatia poslanca do väzby má alebo nemá NR SR 150 poslancov tak, ako to predpisuje ústava. Otázne je tiež to, či vzatím do väzby - teda neumožnením zúčastňovať sa na rokovaní parlamentu a hlasovať - nepríde k obmedzeniu slobodného výkonu mandátu poslanca. Podľa viacerých pozorovateľov však vzatie do väzby v zmysle ústavy nie je dôvodom na zánik alebo neuplatňovanie mandátu poslanca. I. Lexa by i v prípade vzatia do väzby zostal poslancom NR SR, čím by príslušný článok ústavy zostal akceptovaný. Uvádzajú, že vzatie do väzby je v podstate zákonným obmedzením slobody pohybu, a neexistuje preto súvislosť s obmedzovaním slobody výkonu mandátu poslanca. Podľa čl. 78 ods. 2 ústavy "poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani ho vziať do väzby bez súhlasu NR SR".