V koncentrovanej podobe sú základné vývojové trendy v slovenskom hospodárstve charakterizované informáciami, ktoré uvádza tabuľka 1.

Informácie v nej svedčia o tom, že v roku 1998 už najmä výrazná nerovnováha vo vonkajších vzťahoch, nerovnováha v štátnom rozpočte a miera nezamestnanosti sa dostali na úroveň nerovnováhy v roku 1993, ba sčasti ju aj presiahli. Napriek ešte stále vysokému tempu rastu HDP možno preto aspoň formulovať hypotézu, že slovenské hospodárstvo sa v roku 1998 dostalo do krízovej situácie. Za úlohu nasledujúcej analýzy pokladáme overovanie uvedenej hypotézy aj z hľadiska hlbšieho pohľadu na vykazované tempo hospodárskeho rastu. Nech už však kvalitu hospodárstva SR v roku 1998 označíme za krízovú, alebo len za hlboko nerovnovážnu, v každom prípade sa nevyhneme záveru, že jeho stav si opätovne vyžiadal vykonať komplexné stabilizačné opatrenia.

So zavŕšením ekonomického cyklu charakteristického pre nestabilnú tranzitívnu ekonomiku bol v SR spojený aj záver politického cyklu. Riešenie prejavov i príčin hospodárskej nerovnováhy sa pred voľbami do NR SR, ktoré sa konali vseptembri 1998, odkladalo.

V ekonomickej časti programu novej vlády je z krátkodobého hľadiska v popredí úloha obnoviť makroekonomickú rovnováhu. Zo stredno- a dlhodobého hľadiska v ňom dominuje dôraz na posilňovanie konkurenčnej schopnosti slovenského hospodárstva na báze ďalšieho postupu transformácie a na vytváranie podmienok na začleňovanie SR do európskych hospodárskych štruktúr.

2. Vývoj produkcie

V roku 1998 sa spomalilo tempo rastu všetkých základných indikátorov produkcie: tempo rastu HDP sa znížilo zo 6,4 % na 5,8 %, tempo rastu pridanej hodnoty o takmer 2 percentné body (zo 6,4 % na 4,5 %); pomalšie rástla aj celková výroba tovarov a služieb (9,6 %, 4,8 % a 4,4 % v rokoch 1996 až 1998). Charakteristická zostala vysoká závislosť rastu HDP od rastu pridanej hodnoty v sektore služieb - vzrástla o 7,3 %, kým vo výrobe produktov iba o 0,5 % (tabuľka 2 a graf 1).

Negatívne tendencie v slovenskej ekonomike sa zreteľne prejavujú na vývoji hospodárskeho výsledku podnikov, ktorého pokles v roku 1998 pokračoval (pozri tabuľku 2). Diferencie medzi jednotlivými skupinami podnikov sa prehĺbili: získali finančné organizácie, hospodársky výsledok nefinančných organizáciách poklesol (zvýšila sa strata a stagnoval zisk v príslušných skupinách nefinančných organizácií); pokračovala koncentrácia rozvojových zdrojov do sektora trhových služieb.

Produkcia priemyslu sa v roku 1998 zvýšila o 4,6 %, z toho v spracovateľskom priemysle o 6,1 %. Zdalo by sa teda, že priemysel po dvoch rokoch prekonal istú stagnáciu (rast okolo 2,5%). Reálnejší pohľad však získame, ak vývoj v priemysle posudzujeme bez výroby dopravných prostriedkov, v danom prípade sa produkcia v priemysle v roku 1998 znížila o 1,3 % a v spracovateľskom priemysle o 0,5 %. Z jednotlivých odvetví sústavný rast produkcie, popri výrobe dopravných prostriedkov, dosahuje iba výroba elektrických a optických zariadení. V roku 1998 rýchlo rástla aj výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov. V ostatných odvetviach možno v roku 1998 v podstate zaznamenať negatívne tendencie. Nepriaznivý vývoj priemyselnej produkcie spolu so zhoršením finančnej situácie najmä v stratových podnikoch sa v plnej miere premietol do poklesu zamestnanosti o takmer 25-tisíc osôb.

Vykazovaný rast produktivity práce - o 9,1 % v priemysle a o 11,1 % v spracovateľskom priemysle - sa po vylúčení výroby dopravných prostriedkov znižuje v priemysle na 2,8 % a v spracovateľskom priemysle na 3,9 %. Relácie medzi korigovaným rastom produktivity práce a vývojom priemerných nominálnych miezd (v priemysle o 8,8 %, v spracovateľskom priemysle o 8,2) sa vroku 1998 vyvíjali značne problematicky. Z hľadiska vývoja nákladovosti produkcie rast reálnych miezd (rast nominálnych miezd deflovaný indexom cien priemyselných výrobcov) predbiehal rast produktivity práce (v priemysle o 2,4 percentného bodu, v spracovateľskom priemysle o 0,9 percentného bodu). Rast reálnych miezd posudzovaný z hľadiska príjmov zamestnancov (rast nominálnych miezd deflovaný indexom spotrebiteľských cien) však naopak zaostával za rastom produktivity práce (v priemysle o 0,8 percentného bodu, v spracovateľskom priemysle o 2,5 percentného bodu).

Stavebná produkcia, najmä vďaka verejným prácam, v rokoch 1995 až 1997 rástla (o 2,9 %, 4,4 % a 9,2 %), v roku 1998 sa znížila o 3,7 %. Zamestnanosť v stavebníctve naproti tomu v rokoch 1995 a 1996 ešte klesala, v roku 1997 stagnovala a až v roku 1998 sa zvýšila o 1,1 %. Výrazné výkyvy produkcie i zamestnanosti v rokoch 1996 - 1998 podľa mesiacov pritom naznačujú, že posledný vývoj v stavebníctve sa osobitne neodlišuje od vývoja v predchádzajúcich rokoch. Akcelerácia verejných prác viedla k výraznému rastu cien stavebných prác (v decembri 1998 oproti priemeru roka 1995 o 37 %) a tým aj k zvýšeniu príjmov stavebných podnikov (hospodársky výsledok ziskových stavebných podnikov sa oproti roku 1995 zdvojnásobil).

Vývoj v poľnohospodárstve v roku 1998 negatívne ovplyvnil vývoj cien (pokles cien rastlinných výrobkov o 6,2 % a spomalenie rastu cien živočíšnych výrobkov na 3,3 %), ktorý spolu s poklesom predaja základných druhov jatočných zvierat (o viac ako 8 %) a nižšou úrodou najmä okopanín viedol k poklesu tržieb za predaj poľnohospodárskych výrobkov (nominálne o 2,5 %, reálne o 2,2 %). Stabilizáciu ekonomickej situácie v poľnohospodárstve, ktorú naznačoval vývoj v predchádzajúcom roku, potvrdil v roku 1998 iba vývoj hospodárskeho výsledku, ktorý je však značne ovplyvnený dotačnou politikou (pozri tabuľku 4). Významný vplyv na vývoj poľnohospodárstva má sústavný rast dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych komodít najmä subvencovaných z EÚ (v roku 1998 sa zvýšil o 2,6 mld Sk, pričom dovoz živočíšnych komodít vzrástol až o 40 %); zahraničnoobchodný deficit s danými komoditami sa takto zvýšil z 13,5 mld Sk v roku 1997 na 15,2 mld Sk v roku 1998.

3. Dopyt a štruktúra použitia HDP

Základné súvislosti medzi priebehom hospodárskeho rastu a zmenami v dopytovej stránke hospodárstva nám pomáhajú zistiť informácie uvedené v tabuľke 5. Informácie tabuľky 5 potvrdzujú, že v roku 1998 dosiahla dosiaľ svoj najhlbší bod zostupná fáza transformačného cyklu prebiehajúceho v rokoch 1993 - 1998. Spomalenie hospodárskeho rastu sa v roku 1998 javí ako súčet vplyvu všetkých súčastí dopytu, najmä však ako dôsledok spomalenia tempa rastu spotreby domácností, ktorá má na štruktúre použitia HDP rozhodujúci podiel.

Spájanie hospodárskeho vývoja v rokoch 1996 až 1998 so zostupnou fázou transformačného cyklu sa môže zdať nevhodné preto, lebo v nich prebehol rýchly rast tvorby hrubého fixného kapitálu a súbežne s tým sa tu tempá rastu HDP síce spomaľujú, no zostávajú stále (dokonca aj v roku 1998) na nadpriemernej úrovni. Relatívne vysoké tempá rastu HDP sú však v uvedenom období, po prvé, problémové v tom zmysle, že sa v ňom značná časť tvorby hrubého kapitálu a v dôsledku toho aj časť prírastku HDP vytvárala zo zahraničných úverových zdrojov. (Národné hrubé úspory sa na zdrojoch použitých na tvorbu hrubého kapitálu podieľali v roku 1996 74 %, v roku 1997 73 % a v 1. - 3. Q 1998 78 %.) Tempá rastu HDP vykazované v rokoch 1996 - 1998 sú však, a to je po druhé, aj problematické. Viaceré indície nasvedčujú, že boli skreslené nadhodnotením odhadu tvorby pridanej hodnoty v podnikoch s 19 a menej pracovníkmi.

Vplyv vývoja vnútorného dopytu i vonkajšieho dopytu (vývozu) na tempo hospodárskeho rastu je znázornený v grafe 2, ktorý poukazuje na defektnosť predstavy, v ktorej sa slabé stránky a spomaľovanie hospodárskeho rastu v SR spájajú s nízkou a trvalo slabnúcou vývozovou výkonnosťou slovenského hospodárstva. Pri zohľadnení dovoznej náročnosti jednotlivých súčastí dopytu sa zisťuje, že v rokoch 1997 a 1998 bol hospodársky rast podporený vo väčšom rozsahu vývozom než vnútorným dopytom.

Z toho vyplýva, že výrazný vzostup investičných aktivít (zväčšenie objemu tvorby hrubého fixného kapitálu), ktoré za roky 1996 - 1998 zaznamenáva tabuľka 5, prospel najmä zvýšeniu konkurenčnej schopnosti vývozného segmentu ekonomiky. V rokoch 1997 a 1998 sa značne zhoršilo uplatnenie našich podnikov na domácom trhu.

4. Investície

Údaje v tabuľke 6 pripomínajú, že s vývojom investícií je spojený nielen hospodársky rast ako taký, ale aj jeho kvalita. Investičná náročnosť hospodárskeho rastu sa počas zisťovaného obdobia menila v dôsledku nerovnomerného vývoja investičnej činnosti a výkonnosti ekonomiky. Stagnácia objemu ročných prírastkov HDP pri súbežnom narastaní objemu investícií v rokoch 1995 - 1998 sa prejavila v následnom vzraste hodnôt investičnej náročnosti HDP, ktorý bude zrejme kulminovať až v roku 1999.

Pozíciu, ktorú zaujíma rok 1998 vo vývoji odvetvovej štruktúry investícií, zisťuje tabuľka 7. Informácie v nej do istej miery vysvetľujú trend zväčšujúcej sa investičnej náročnosti hospodárskeho rastu, ktorý bol zistený za roky 1996 - 1998. Máme pritom na mysli vysoký podiel investícií realizovaných v tom segmente ekonomiky, ktorý na rast jej konkurenčnej schopnosti nevplýva (verejná správa a obrana), alebo tu pôsobí len slabo a so značným posunom do budúcnosti (energetika a dopravná infraštruktúra). Druhou stranou rovnakej mince je trvale nízky podiel investícií do spracovateľského priemyslu. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že prinajmenej v širokom národohospodárskom meradle pôsobia trhové mechanizmy pri alokácii investícií doteraz slabšie, než je to obvyklé v štandardnej trhovej ekonomike a než je to potrebné pre zdravý rozvoj hospodárstva.

Analýzu vypracovali Ivan Okáli, Herta Gabrielová, Egon Hlavatý, Karol Morvay a Richard Outrata z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Ďalšie časti analýzy prinesie denník SME v budúcotýždňových vydaniach prílohy Kapitál.