Tí, ktorých zaujíma, ako by bolo možné bezpečne a úspešne rozmiestniť vojská NATO v Kosove tak, aby sa dal zaručiť návrat albánskych utečencov, by mali vziať do úvahy spojeneckú operáciu v severnom Iraku známu ako Provide Comfort. Bol apríl a vojna v Perzskom zálive sa práve skončila. Akcie spojeneckej ofenzívy sa skončili. No irackých Kurdov, ktorí vzali vážne výzvu vtedajšieho amerického prezidenta Georgea Busha, aby sa snažili zvrhnúť prezidenta Saddáma Husajna, stále drvili bagdadské vojská. Vyše milióna Kurdov utieklo do vysokých hôr pozdĺž irackej hranice s Tureckom a Iránom. Humanitárni pracovníci našli mnohých premrznutých a vyhladovaných na zasnežených poliach. Situácia bola mimoriadne vážna pri tureckej hranici, keďže Ankara, hoci vo vojne v Perzskom zálive bola spojencom Západu, mala (a má aj teraz) problémy s vlastnou kurdskou menšinou. Výsledok bol taký, že irackí Kurdi neboli v Turecku vítaní a ocitli sa medzi dvoma mlynskými kameňmi: medzi vražednými jednotkami irackej armády a nepriateľskými tureckými vojakmi. Etnickí Albánci sú teraz až v desivo podobnej situácii, keď sa snažia dostať do Macedónska z Kosova. Skopje sa obáva, že jeho vlastná nepokojná albánska menšina sa rozrastie minimálne o 23 %, preto drží utečencov pri hraniciach - presne tak, ako to Turecko robilo s Kurdmi.
Zhadzovanie potravín a vody Kurdom ukrývajúcim sa vysoko v horách sa neukázalo ako dobré riešenie. Namiesto toho spojenecké armády, donútené konať pod vplyvom televíznych záberov státisícov Kurdov, ktorým hrozila smrť len preto, že si trúfli postaviť sa proti Saddámovi Husajnovi, rýchlo vytvorili pre nich "útočisko" vo vnútri severného Iraku. Kurdi potom mohli zísť z hôr a vrátiť sa domov, čím veľmi uľahčili medzinárodnému spoločenstvu poskytovanie humanitárnej pomoci. Operácia Provide Comfort bola mnohonárodným vojenským a humanitárnym úspechom, hoci sa zrodila z núdze ako reakcia na nepredvídanú utečeneckú krízu. Zachránilo sa tak mnoho kurdských životov. Žiadni spojeneckí vojaci nepadli v nepriateľskej paľbe. Západné jednotky sa stiahli zo severného Iraku 15. júla toho roku a bezpečnostné pásmo sa zachovalo po celé roky vďaka letectvu a prítomnosti niekoľkých vojenských styčných dôstojníkov. Útočisko čiastočne zaniklo v r. 1996, skôr následkom sporov medzi dvoma kurdskými frakciami než pre nedbalosť zo strany Západu.
Ak má NATO dosiahnuť svoje ciele v Kosove, aj tam bude musieť vzniknúť bezpečné útočisko, aby sa etnickí Albánci mohli vrátiť domov a nestali sa trvalou a destabilizujúcou hrozbou v oblasti, ako napr. kedysi Palestínčania na Blízkom východe. Americké, britské, francúzske a talianske vojská dokončili operáciu Provide Comfort s veľkou sebaistotou, no dôstojníci, ktorí boli na čele tohto úsilia, upozorňujú, že boli splnené niektoré podmienky, ktoré im pomohli dosiahnuť tento úspech: 1. Nepriateľská iracká armáda bola na hlavu porazená. 2. Spojenecké vojská mali absolútnu vzdušnú prevahu. 3. Pozemné vojská, letecká podpora a vzdušné, pozemné a námorné logistické zariadenia boli už mobilizované a nasadené vo vojne v Perzskom zálive. 4. Kurdské jednotky robili špionáž pre spojenecké vojská.
V juhosrbskej provincii Kosovo neexistujú ani zďaleka porovnateľné podmienky, lebo srbská armáda, polícia a polovojenské jednotky sú tam stále aktívne. Či súčasná kampaň NATO založená iba na leteckých útokoch postačí na vytvorenie prijateľného prostredia pre bezpečné útočisko, o tom Belehrad vážne pochybuje a diskutuje sa o tom dokonca aj v Bruseli. Po neúspechu mierotvornej misie OSN v Bosne, kde bezpečné pásma vojská zlikvidovali a ich obyvateľov zabíjali, je jasné to, že akýkoľvek úkryt vytvorený pred tým, než sa začne skutočná vojna, ostane provokatívnym terčom. Ak z prísne vojenského hľadiska neexistuje víťaz a porazený, životy ľudí v bezpečnom pásme a tých, ktorí ich strážia, sú vážne ohrozené. (REUTERS, vil)
