v Skopje, odkiaľ budú znovu vyhostení - nevedno kam. Bez úsmevu, bez slova vysvetlenia, napísal včera francúzsky denník Libération. Z každého gesta policajtov srší nepriateľstvo, ústa sú zovreté za plynovými maskami, ruky ukryté v rukaviciach - posledná kvapka pre utečencov, aby si pripadali ako nakazení morom. Pritom ich chorobou je etnický pôvod. Nikto sa nestará o ich totožnosť, nieto o ich názory. Rozdelené rodiny možno už nikdy nebudú mať príležitosť vypátrať svojich najbližších. Vyhosťovanie kosovských Albáncov z Macedónska prebieha za asistencie televíznych kamier, ktoré v priamom prenose prenášajú čudné divadlo. Dvere autobusu sa otvárajú. Policajné psy oňuchávajú skromný majetok Albáncov. Utečenci predstupujú jeden za druhým, matky k sebe tlačia vystrašené deti.
Vyhosťovaním utečencov sa macedónska vláda snaží zavďačiť prosrbskému cíteniu väčšiny obyvateľov (45 percent), ktorí sa obávajú, že príliv utečencov posilní albánskú komunitu v krajine (asi 23 percent obyvateľov), a naruší tak demografickú rovnováhu. Váhajúca kolóna utečencov je bez ohľadu hnaná k autobusom kyvadlovej dopravy na letisku v Skopje. Jedna zo žien vedie tri deti. Dvere sa za ňou ale brutálne zatvárajú. Jej muž s novonarodeniatkom v náručí sa márne snaží presvedčiť pracovníka bezpečnosti, aby mu dovolil pripojiť sa k manželke. Krik ani plač nikoho nezaujíma. Autobus odchádza k lietadlu NATO, ktoré utečencov odvezie do niektorej z krajín aliancie - možno do Turecka. Ale to nešťastnému mužovi nikto nepotvrdí. (ČTK/Libériation)
