j vlády, nasmerovanú na spoluprácu a na integráciu do EÚ a NATO", ktorá by mohla byť "pri trvalom úsilí a prostredníctvom uskutočnenia nevyhnutných reforiem úspešná". Taliansky predstaviteľ konštatoval, že jeho krajina sa "rozhodla posilniť ekonomické, politické a kultúrne zväzky so Slovenskom", čoho odrazom by malo byť už 3. mája otvorenie talianskeho kultúrneho centra v Bratislave a júnová návšteva ministra zahraničného obchodu Pierra Fassina a skupiny talianskych podnikateľov v Bratislave. Taliansko chce zároveň v budúcom roku otvoriť v Bratislave pobočku svojej zahraničnoobchodnej komory. Podľa premiéra Dzurindu sú to dôležité signály, pretože Taliansku v súčasnosti patrí tretia priečka v slovenskom zahraničnom obchode. Dobré kontakty s Talianskom sú o to dôležitejšie, že už o niekoľko dní sa stane novým predsedom Európskej komisie Romano Prodi, ktorý má blízko k talianskej vláde.
Obe strany sa vzájomne informovali aj o svojich postojoch ku kosovskej kríze, o ktorej pokojné riešenie má Taliansko ako tradične nárazníková krajina pre utečencov z Balkánu eminentný záujem. Mikuláš Dzurinda v tejto súvislosti povedal, že "svojimi pevnými postojmi a konkrétnymi činmi" počas doterajšieho vývoja krízy "sa Slovensko de facto stalo členom NATO". Podľa slov predstaviteľov slovenskej delegácie je v súčasnosti naša strana pripravená prijať asi 500 utečencov a o konkrétnej humanitárnej pomoci by sa malo rozhodnúť na zasadnutí zainteresovaných vládnych predstaviteľov v piatok. Premiérov hovorca Martin Lengyel v tejto súvislosti ešte nevedel pre SME spresniť, či pomoc bude určená len albánskym utečencom, alebo aj srbskému obyvateľstvu, najmä Slovákom z Vojvodiny.
Včera v popoludňajších hodinách vystúpil Dzurinda pred talianskou priemyselnou komorou Confindustria a vo večerných hodinách ho prijal taliansky prezident Oscar Luigi Scalfaro. Dnešný deň pracovnej návštevy Mikuláša Dzurindu v Taliansku vyvrcholí súkromnou audienciou u pápeža Jána Pavla II.
