Vzhľadom na to, že rozpočtované príjmy ŠR nevytvárajú ani minimálny priestor na riešenie tých rizík, ktoré môže priniesť aj minimálny odklon od predpokladanej trajektórie vývoja, vláda SR vo svojom uznesení č. 142/1999 prijala úlohu hľadať ďalšie finančné prostriedky na rozvoj priorít školstva, zdravotníctva, verejnej dopravy, bezpečnosti bytovej výstavby a pôdohospodárstva.

Porada ekonomických ministrov dňa 8. marca 1999 prerokovala materiál Opatrenia na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999. V tejto súvislosti bolo uložené príslušným rezortom spracovať kvantifikáciu rizík nesplnenia plánovaných parametrov rozpočtového hospodárenia vo fiskálnej oblasti a navrhnúť opatrenia na elimináciu naznačených rizík s cieľom minimalizovať deficit.

Na základe predložených podkladov z príslušných rezortov a NBS bolo možné dospieť k nasledovným záverom:

Možnosti zvýšenia príjmov ŠR

Alternatívne je posúdená možnosť zavedenia zvýšených sadzieb DPH a zavedenia dovoznej prirážky.

1. Zvýšenie sadzieb DPH

MF SR kvantifikovalo dosah zvýšenia DPH na príjmy ŠR v roku 1999 v prípade zvýšenia sadzby dane

zo 6 % na 8 % na 2,9 mld Sk,

zo 6 % na 10 % na 6,9 mld Sk,

presunutia elektrickej energie

zo 6 % na 23 % na 0,9 mld Sk.

2. Zavedenie dovoznej prirážky

V prípade zavedenia dovoznej prirážky od 1.7. 1999 MF SR kvantifikuje prínos v r. 1999 vo výške:

10 % ... dosah na ŠR bude 3,4 mld Sk,

7 % ... dosah na ŠR bude 2,4 mld Sk.

Úvaha MH SR o prínose zavedenia dovoznej prirážky sa od uvedených kvantifikácií zásadne neodlišuje (po zohľadnení potrebných korekcií, ktoré MH SR rámcovo zvažuje).

Spomedzi ekonomických dôsledkov realizácie tohto opatrenia najzávažnejší je vplyv na infláciu. Ku kvantifikácii inflačných dôsledkov zavedenia dovoznej prirážky sa však nateraz vzhľadom na komplikovanosť problematiky NBS nevyjadrila. Porovnanie s dosahom zavedenia dovoznej prirážky v minulosti NBS považuje za komplikované jednak v dôsledku rozsiahleho systému udeľovania výnimiek z dovoznej prirážky v danom období, deflačných, resp. dezinflačných trendov v krajinách významných obchodných partnerov a charakteru domácej hospodárskej politiky, v tom i politky menovej.

Napríklad za roky 1995 až 1996 z analýzy NBS vychádza dosah zavedenia dovoznej prirážky ako dezinflačný, obdobný vývoj bol zaznamenaný aj v rokoch 1997 a 1998, keď efekt dovoznej prirážky na ceny bol minimálny. Súčasne pri úvahách o dosahu zavedenia dovoznej prirážky podľa NBS nie je možné jednoznačne oddeliť jej vplyv od miery vplyvu depreciácie, resp. apreciácie výmenného kurzu slovenskej koruny.

3. Úprava sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív

Očakávaný príjem ŠR v roku 1999 je možné odhadnúť:

v prípade úpravy o 500 Sk/t 0,5 mld Sk,

v prípade úpravy o 1000 Sk/t 1,0 mld Sk.

4. Úpravy majetkových daní

Úprava majetkových daní by vzhľadom na charakter týchto daní nepriniesla zásadnejší efekt v roku 1999, ale až v roku 2000.

5. Opatrenia v oblasti úhrad za úkony vykonané štátom

Zvýšenie sadzieb týchto poplatkov je možné stanoviť v rôznej výške. Kvantifikáciu nateraz neuvádzame.

6. Prínosy z privatizácie

Priame prínosy pre ŠR z podkladových materiálov MSPNM SR a FNM SR priamo nevyplývajú. MSPNM predpokladá, pri optimistickom predpoklade, celkový výnos z privatizácie vo výške 123 mil. Sk. FNM SR predpokladá, vo väzbe na pripravované legislatívne zámery, že všetky novozaložené akciové spoločnosti (vrátane tých, ktoré sú v súčasnosti strategické) prejdú do vlastníctva fondu. Tým dôjde k zvýšeniu hodnoty portfólia fondu a k predpokladu zvýšenia príjmov z privatizácie v budúcich rokoch.

Z hľadiska účelu použitia dodatočných príjmov fond vymedzuje dva okruhy použitia:

a) Na zníženie deficitu, ktorý sa predpokladá k 31. 12. 1999 vo výške cca 3 mld Sk, a to o cca 1,2 mld Sk.

b) Na predčasné splatenie dlhopisov fondu v roku 1999 zvýšenie v rozsahu cca 1,2 mld Sk.

Vplyv týchto finančných prostriedkov na ŠR je preto iba nepriamy, sprostredkovaný, keďže splácanie dlhopisov Fondu je záväzkom de facto tiež štátu voči obyvateľstvu.

Zhrnutie

Celkový rozsah možného zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu bude závisieť od prijatých variantov. Tieto varianty sa pohybujú v rozpätí od 2,4 do 6,9 mld Sk, pričom v prípade zavedenia dovoznej prirážky 7 % by sa príjmy štátneho rozpočtu v r. 1999 zvýšili o 2,4 mld Sk pri sadzbe 10 % o 3,4 mld Sk, v prípade zvýšenia sadzieb DPH zo 6 na 8 % o 2,9 mld Sk, zo 6 na 10 % o 6,9 mld Sk.

Pri alternatívnom započítaní zvýšenia sadzby spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív sa rozšíri interval na rozpätie 2,9 mld Sk až 7,9 mld Sk.

Súhrnný záver

Podľa vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva SR rozpočtované prostriedky na rok 1999 nebudú postačovať na financovanie služieb zdravotnej starostlivosti. Deficit poisťovní, ktorých platobnú neschopnosť garantuje štát, je vo výške 4,5 mld Sk, pričom je dôvodný predpoklad narastania deficitu.

Kvantifikácia efektov zo zavedenia posúdených dodatočných opatrení na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu ukazuje, že ani plné uplatnenie nebude postačovať na riešenie uvažovaných zámerov.

Uvádzané kvantifikácie dôsledkov posudzovaných opatrení, ktoré by mali zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu v r. 1999, napriek ich aproximatívnosti naznačujú, že

- potenciálne efekty nepredstavujú taký zásadný prínos, ktorý by priniesol ďalšie významnejšie zdroje pre financovanie tých oblastí, ktoré sa v uznesení vlády č. 142/1999 označili ako prioritné, tento záver platí aj v prípade, že budú nesplnené projektované príjmy aj výdavky štátneho rozpočtu v r. 1999, t. j. že dodatočne získané príjmy nebudú nahrádzať nenaplnenie plánovaných príjmov,

- zásadné opatrenia treba uplatniť na strane výdavkov, predovšetkým na štátnu správu,

- treba zásadne a komplexne posúdiť spôsob financovania a hospodárenia v zdravotníctve,

- transformovať sociálnu sféru s cieľom znížiť výdavky na túto oblasť.