Keď píšem tieto riadky, srbské bezpečnostné zložky a polovojenské jednotky uskutočňujú najbrutálnejšie teroristické akcie proti kosovským Albáncom. Muži sú oddeľovaní od svojich manželiek a detí a potom popravovaní. Srbi vypaľujú celé dediny. Státisíce ľudí boli nútení utiecť zo svojich domovov. V poslednej vojne Európa doplatila na despotizmus a etnickú nenávisť. Po vojne sme si povedali "nikdy viac". Ale niektoré srbské taktiky priveľmi pripomínajú oné čierne dni. Jednotky prezidenta Miloševiča uskutočňujú systematické násilné akcie proti skupine civilistov len preto, že patria k inému etniku. Vykonávajú systematickú čistku, ktorá má zbaviť krajinu celej jednej komunity.
Akcie prezidenta Miloševiča sú hrubým porušovaním ľudských práv. Spôsobujú v obrovskej miere utrpenie ľudí. A sú verejnou urážkou všetkého, za čím stojí moderná Európa. Pochádzam z generácie, ktorá bola poznačená zlobou apartheidu v Afrike. Jeho zrušenie bolo jedným z veľkých víťazstiev minulých rokov. Nebudeme tolerovať jeho opätovné nastolenie pred našimi dverami. Preto podnikáme akcie v Kosove. Preto ich dovedieme do konca. Miloševičova kampaň násilnej represie nie je ničím novým. Nezačala sa ako dôsledok akcií NATO. Za posledný rok Milošovičove sily vyhnali takmer štyristotisíc ľudí z ich miest a dedín, dávno predtým ako NATO zhodilo prvé bomby. Posledné kolo brutality znásobilo tieto čísla ešte viac. Stalo sa rozprávaním o utrpení na nepredstaviteľnej úrovni. Niektorí tvrdia, že naše akcie všetko ešte zhoršili. Horšie už nemohlo byť. Už nejaký čas sme vedeli, že Miloševič plánuje jarnú ofenzívu proti kosovskému ľudu. Preto sme spolu s partnermi v kontaktnej skupine podnikali všetko, čo bolo v našich silách, aby sme udržali pri živote mierový proces. Preto sme opakovane ponúkali Miloševičovi mierovú ruku. On však záujem o mier nikdy nemal. Kým my sme rokovali v Rambouillet a v Paríži, on pripravoval novú vlnu etnických čistiek. Tá sa teraz začala a my vidíme jej hrozné následky. Miloševičova taktika je teraz absolútne jasná - vyhnať z Kosova čím skôr čo najviac Albáncov a šíriť pritom teror voči civilnému obyvateľstvu. Je to taktika, ktorú používali v bosnianskej vojne. A nie je náhoda, že tí, ktorí páchali najväčšie krutosti v tamtej vojne - ako neslávne známy veliteľ "Arkan" - robia v Kosove rovnaké veci. Nedovolíme, aby Miloševič uspel. Nemôžeme, ak si chceme zachovať reálnu nádej na vytvorenie mierumilovnej, tolerantnej a rôznorodej Európy. Preto sme prijali rozhodnutie, ktoré poznáte. A preto neustaneme, kým Miloševič neprestane so svojou represívnou politikou. Akékoľvek urovnanie musí zaistiť, že obete tejto tragédie - kosovskí Albánci - sa budú môcť bezpečne vrátiť do svojich domovov a znova budovať normálny život. Niektorí ľudia hovoria, že sme radšej mali voliť mierové riešenie. Želali by sme si, aby to bolo možné! Robili sme všetko, čo bolo v našich silách, aby sme našli mierové riešenie. Preskúmali sme všetky možnosti dialógu. Akceptovali sme Miloševičove záruky a sľuby, len preto, aby sme zistili, že nás oklamal. Minulý rok v októbri nám sľúbil, že zastaví represie a zníži stav vojenských jednotiek v Kosove. Ukázalo sa, že to boli iba prázdne slová. Miloševič nám svojimi činmi nedal inú možnosť. Keby sme nekonali, zaplatili by sme oveľa vyššiu cenu - za kosovských Albáncov a za všetkých obyvateľov Európy. Prostredníctvom nášho konania im dávame možnosť, aby unikli čiernej minulosti nášho kontinentu. Dávame im nádej. Teraz nesmieme oslabnúť.
ROBIN COOK
(Autor je britským ministrom zahraničných vecí)
