Náklady na liečbu schizofrénie sa predražujú tým, že pacienti s touto chorobou musia byť vo zvýšenej miere hospitalizovaní. Moderné neuroleptiká sú však už také účinné, že prispievajú k zníženiu opakovaných prejavov porúch a výrazne skracujú pobyt v nemocnici. V jednej kanadskej štúdii sa porovnávala liečba novým neuroleptikom - risperdalom - s liečbou klasickými neuroleptikami v priebehu jedného roka. Výsledok bol 20-percentné skrátenie dĺžky hospitalizácie. Ešte lepší výsledok pri liečbe risperdalom potvrdila švédska štúdia - skrátenie doby hospitalizácie o 31 % v priebehu roka a 49 % v priebehu dvoch rokov.

FARMAKOTERAPIA

Farmakoterapia sa pri schizofrénii zameriava na potláčanie akútnych prejavov - halucinácií, bludov a porúch myslenia - ktoré prinášajú mimoriadne narušenie pacientovho bežného života. V porovnaní s cenou nemocničnej starostlivosti sú lieky používané v liečbe schizofrénie relatívne lacné. Menej pozornosti sa však prikladá nepriamym nákladom na liečbu schizofrénie. Tie môžu byť podstatne vyššie ako priame. V praxi platí, že priame náklady sa môžu na celkových podieľať vyše 30 percentami - zaratúva sa sem pokles produktivity či starostlivosť, ktorú venujú pacientovi členovia rodiny. Tieto náklady sú vysoké aj preto, lebo schizofrénia primárne postihuje mladých ľudí, u ktorých môže nastať celoživotný pokles produktivity práce a potreba opatery.

SCHIZOFRENICI NIE SÚ NEBEZPEČNÍ

Schizofrénia sa v bežnom vyjadrení neraz zneužíva ako nadávka. Negatívny význam sa tým prenáša aj na ľudí trpiacich týmto ochorením a spôsobuje im veľkú ujmu. Pritom schizofrenici sú takí istí chorí a trpiaci ako ľudia s hocijakým iným ochorením. Podľa lekárov schizofrenici nepredstavujú pre okolie nebezpečenstvo, oveľa nebezpečnejší sú napríklad alkoholici. Skreslené vnímanie reality schizofrenikom súvisí často len s obdobím najakútnejšieho, zvyčajne niekoľkotýždňového štádia choroby. Spred roka je známy prípad, keď v nemocnici na Kramároch vznikol požiar na jednom z oddelení, ktorý spôsobil pacient-schizofrenik, fajčiaci tajne v posteli. V médiách sa vtedy objavila správička, v ktorej sa dával dôraz na chorobu fajčiaceho a nebezpečnosť takýchto pacientov. Pacientske združenie Viktória, chrániace práva duševne chorých, sa ohradilo proti takejto interpretácii.

DELOŽOVANIE Z BYTU

Problematickosť pacienta s duševnou poruchou je často v tom, že choroba býva zo začiatku utajená a je tu riziko nevyspytateľného správania. Hrozí nielen to, že pacient môže v tomto štádiu utrpieť ujmu na ľudskej dôstojnosti, ale môže spôsobiť činy, ktorých dôsledky sa nedajú napraviť. To je aj prípad istej Bratislavčanky. Choroba sa u nej začala nepozorovane. Postupne prestala pracovať, nepoberala žiadnu podporu, prerušila platenie nájomného za družstevný byt. Čoskoro sa dostala do rúk psychiatrov, ktorí u nej zistili schizofréniu. Až po uplynutí dlhšej doby lekári zistili, že pacientka má nezrovnalosti s bytovým družstvom. To ju evidovalo ako neplatičku a navrhlo jej deložovanie z bytu. Napriek tomu, že pacientka po vyliečení uhradila niekoľkodesaťtisícový dlh družstvu a odvtedy si načas uhrádza platby za byt, vedenie družstva už niekoľko rokov trvá na deložovaní. Na postoji družstevníkov nič nezmenilo ani vyjadrenie psychiatrov, ktorí zdokladovali trvanie a priebeh choroby. (ru)