nických porúch, sa začali používať v polovici tohto storočia. V 60. rokoch sa objavili neuroleptiká (klozapín), ktoré sa líšili od predošlých liekov mechanizmom účinku. Tieto klasické neuroleptiká sa využívajú dodnes, hoci sú spojené s častými vedľajšími účinkami. Po klasických prišli na rad začiatkom 90. rokov moderné neuroleptiká s dokonalejším pôsobením. Tieto si v dnešnej psychiatrii víťazne razia cestu, ale brzdou pre ich masové predpisovanie pacientom je do značnej miery vysoká cena.
V miere využívania moderných neuroleptík je situácia v rôznych krajinách odlišná. A to napriek argumentom, že nový liečebný postup prináša síce zo začiatku vyššie náklady, ale pri zlepšení zdravotného stavu pacienta a lepšej kvalite jeho života znamená z dlhodobého pohľadu finančné úspory. Nakoľko sa vo vašich krajinách využívajú nové, moderné neuroleptiká?
Dr. Conley: "V Spojených štátoch je ten pomer približne 55 percent nových neuroleptík a 45 percent starých. V USA je vôbec na duševné ochorenia vydelený jeden z najvyšších rozpočtov, ide na ne 10 percent z celkového rozpočtu zdravotníctva."
Prof. Davidson: "Keďže vláda je platiteľom za zdravotnú starostlivosť, ona u nás určuje pravidlá. V Izraeli máme pre podávanie nového neuroleptika pravidlo, že najprv musia zlyhať dve klasické neuroleptiká, aby sa mohlo podať nové. Odhadujem, že ten pomer je v Izraeli polovičný v porovnaní s USA, to znamená približne 25-27 percent pacientov je na nových neuroleptikách."
Nie je vo výhľade vo farmaceutickom výskume práca na nejakej novej generácii antipsychotických liekov?
Dr. Conley: "V tomto smere prebieha stále veľmi rozsiahly výskum. V roku 1966 bol objavený klozapín, pri ktorom sa ukázalo, že vôbec neblokuje dopamínové receptory, ale že blokuje hocičo iné. O takomto lieku sa hovorí, že má špinavú biochémiu a špinavú farmakodynamiku, čiže nemá úzko špecifické účinky…"
Prof. Davidson: "…je veľmi promiskuitný…"
Dr. Conley: "…z toho vedci usudzujú, že musia byť aj iné spôsoby, ktorými sa tento výskum môže uberať ďalej. Čo spôsobuje schizofréniu, to sa zatiaľ s istotou nevie. Sú len hypotézy. Vie sa len to, že to spôsobuje nerovnováha medzi neurochemickými prenášačmi v mozgu. Existujú poznatky, že v mozgu schizofrenikov sú chemické zmeny. Skúmajú sa možnosti blokády jednotlivých receptorov. Prísľubom je aj výskum ľudského genómu - mapy génov človeka, ktorý umožní poznať gény zodpovedné za syntézu, tvorbu určitých proteínov (bielkovín), ktoré pravdepodobne zohrávajú úlohu pri vzniku ochorenia. Nové látky budú zamerané na ovplyvňovanie génov a tvorby špecifických proteínov."
Súčasná veda ponúka psychiatrom niekoľko druhov nových neuroleptík. Možno povedať, že medzi farmaceutickými gigantmi ide o tvrdý konkurenčný boj. Čo je podľa vás hlavným kritériom pre psychiatra, aby sa rozhodol prednostne pre ten-ktorý liek pri prvej voľbe?
Prof. Davidson: "Pre lekárov je to neobvyklá situácia. Nikdy sme neboli nútení a trénovaní robiť rozhodnutie o výbere lieku na podklade nákladov. Je to neobvyklé, ale je to realita v dnešnom svete. Máme tu lieky, ktoré majú takmer rovnaké vlastnosti, ale jeden je v niečom lepší. Argumenty o tom, aké náklady sú spojené s jednotlivými liekmi, sa nedajú odmietnuť."
Výskum schizofrénie a jej liečby berie do úvahy aj detskú populáciu. Ako ďaleko je výskum v tomto smere?
Dr. Conley: "Áno. Prebiehajú ďalšie štúdie, ktoré skúmajú liečbu schizofrénie a iných porúch aj u detí. Ešte však nie sú vyhodnotené, stále bežia."
TÁŇA RUNDESOVÁ, Bratislava - Cannes
P. S. Psychiatri na Slovensku iba odhadujú, že podiel moderných neuroleptík na liečbe schizofrenikov je u nás asi do 20 percent. Štatisticky sa to však nesleduje.
