Tréner Zvolena Ján Jaško konštatoval, že ani dvojdňová prestávka nestačila jeho mužstvu na to, aby zopakovalo výkon z prvého bratislavského zápasu, ktorý rozhodol Cíger až v predĺžení: "Naši hráči nastupovali pod určitým psychickým tlakom. Bola to ich posledná príležitosť, zodpovednosť im zväzovala ruky aj nohy, čo sa prejavilo pri nepochopiteľných chybách, z ktorých pramenili góly a mužstvo sa dostalo pod ešte väčší tlak.

Na začiatku druhej tretiny sme naznačili, že sa môžeme pokúsiť o zvrat, ale následná chyba znamenala štvrtý inkasovaný gól. Dostali sme sa do útlmu, z ktorého sme sa už neprebrali. Nemyslím si, že to nebola vec fyzickej pripravenosti, ale psychiky. Hráči odovzdali 70, 80 percent svojho maxima. Verím, že potlesk hľadiska bude pre všetkých dobrou motiváciou na prácu do budúcej sezóny," uzavrel J. Jaško a úvahy o zmenách v kádri ešte označil za predčasné. Vo Zvolene je však jasné, že pod Jaškovým vedením bude pokračovať aj prestavba hráčskeho myslenia tak, že hokej si vyžaduje dvanásťmesačnú prácu, preto to na dlhý oddych nevyzerá. Jeho bratislavský kolega Ernest Bokroš bol očividne spokojnejší: "Zvládli sme súboj takticky i fyzicky. Neposkytli sme domácim priestor na zápletku. Ťažko povedať, či som očakával od súpera v domácom viac. Isté je, že mali viac tvoriť, a to sa nestalo." Na otázku finálových šancí Slovana reagoval jeho tréner stručne, ale veľavravne: "V tejto sezóne sme s Košicami ešte neprehrali. Urobíme všetko preto, aby to platilo aj po finálovej sérii." Keby vyšli slová najlepšieho slovenského trénera v minulej sezóne, znamenalo by to, že prvýkrát v histórii slovenskej Extraligy by sa titul oslavoval na súperovom ľade. (ju)