"Náš denník, predtým týždenník, hral v posledných rokoch dôležitú úlohu v informovaní verejnosti, predovšetkým albánskej. Mali sme aj internetovú stránku, kde boli pripravované správy v anglickom jazyku. Boli to teda profesionálne noviny, ktoré si získali vážnosť tak u zahraničných novinárov, ako aj u diplomatov, či medzi úradníkmi na ministerstve zahraničných vecí. Asi týždeň pred náletmi NATO viedlo prijatie zákona o informáciách srbskou stranou najskôr k zatvoreniu srbskej opozičnej tlače i elektronických médií a potom prišli na rad albánske médiá. Môjho šéfredaktora najprv potrestali pokutou vo výške 15-tisíc mariek a celý denník pokutou 70-tisíc mariek, čo sme, samozrejme, neboli schopní zaplatiť. Krátko po začatí náletov NATO zastrelili nášho strážnika, redakčné miestnosti vypálili a krátko potom bola podpálená aj naša tlačiareň. Podľa oficiálnej verzie tlačiareň zničil Tomahawk pri náletoch, čo však nie je pravda. Nasledovala strašná správa o honbe na čarodejnice, na albánskych lídrov, intelektuálov, novinárov a spisovateľov. Mnohí z nich boli popravení a medzi nimi aj môj šéfredaktor a dobrý priateľ, aj keď to ešte nemám celkom potvrdené. Už nie sú žiadne noviny, ten život sa tam zastavil..."
m Ste v spojení s ľuďmi z Kosova?
"Mám telefonické spojenie s niektorými mojimi kolegami, ale nesmiem spomenúť žiadne mená, čo je asi pochopiteľné. Oni opustili redakciu dva dni pred tým, než sa to všetko stalo. Teraz sú zatvorení vo svojich domovoch a vôbec nevedia, čo sa vonku deje. Všetko je uzatvorené a všade na uliciach sú srbské polovojenské jednotky a vojaci, ktorí drancujú všetko, čo patrilo Albáncom."
m Máte teraz v Kosove príbuzných?
"Sú tam moji rodičia, ale nemám o nich žiadne správy..."
m Bolo podľa vás možné masakrám v Kosove zabrániť?
"Nie. Počul som tu v Nemecku názory, že bez náletov NATO by Miloševič nebol taký agresívny. To nie je pravda, ten muž to pripravoval už od januára tohto roku, keď tam poslal všetky tanky, precízne tam vybudoval armádu so 600-tisíc vojakmi. Preto považujem súčasnú diskusiu o tom, čo by Miloševič urobil alebo neurobil nebyť náletov NATO, za neopodstatnenú. Problém spočíva naopak v tom, že srbská strana sa pripravovala roky, čo urobí s Albáncami, ktorí obývajú jej krajinu. A existovala len jedna odpoveď - teror."
m Riešia nálety NATO problém Kosova?
"To bola jediná možnosť, avšak potom sa Západ dopustil obrovskej chyby, o ktorej vie aj Miloševič, - že Američania ani Európania nie sú ochotní poslať tam po náletoch pozemné vojsko. A toho si bol Miloševič od začiatku vedomý a povedal si dobre, oni ma napadnú, budú viesť vojnu vo vzduchu a ja si budem viesť svoju vojnu na zemi, čo znamená, že Kosovo etnicky vyčistí. A to aj robí. Považujem za zlé, že mu Západ opäť umožnil hrať tento politický poker. Musím sa vracať dozadu a hovoriť o tom, že to bolo strašné, že v Rambouillet nebol Miloševič, bolo jasné od začiatku, že rozhovory stroskotajú. Bolo jasné, že Miloševič nemá o dohodu záujem, preto tam ani neprišiel. On sa zaujímal len o jedno, a to je to, čo sa teraz v Kosove deje. Myslím si, že je to o dôvod viac na to, aby Západ rozmýšľal, že tento národ nemôže viac žiť pod Srbmi. Toto je Miloševičova štvrtá vojna po Slovinsku, Chorvátsku a Bosne. On nemôže žiť bez vojny, preto v Srbsku urobil z nacionalizmu inštitúciu a srbský národ žije v tomto delíriu. To je aj problém týchto náletov. Srbskému národu nespôsobili útoky NATO žiadnu bolesť, až keď príde bolesť, až keď, a to musím, bohužiaľ, povedať, keď tam zahynú srbskí vojaci, až potom povedia srbské matky, nie, môj syn nepôjde zomrieť za túto prekliatu krajinu." MIRIAM MRÍZOVÁ,
Bonn
