Keď prišla do Prešporku správa, že do mesta sa bude unúvať samotné kráľovské veličenstvo, múdri muži na radnici sa vždy nespokojne pomrvili a nervózne začali preratúvať stav mestskej pokladnice. Všetci totiž veľmi dobre vedeli, že kráľovská návšteva bude aj niečo stáť. Našťastie, obyčajne panoval dobrý zvyk, že králi dali o svojom príchode dopredu vedieť. Aj cisár Žigmud poslal v roku 1434 odkaz z Regensburgu a žiadal v ňom, aby mesto vyšlo čo najviac v ústrety jeho dvornému kavalierovi Michaelovi Tompovi a správcovi stajní Rudolfovi, ktorí mali preňho vybrať vhodný byt aj s primeraným zariadením. Ale nie vždy doprial osud Prešporku dlhú prípravu. Už v tom istom roku mali mešťania a hradní grófi poriadne naponáhlo, keď im kráľ oznámil, že sa už veľmi teší na zajtrajší obed. Samozrejme, nepríde sám, ale aj s početným sprievodom a želal by si najlepšie ryby, dobré víno, čerstvý chlieb a ovocie, no a mimoriadny záujem by mal o figy a hrušky. Počas takýchto návštev sa na radnici do úmoru diskutovalo o tom, kto to všetko zaplatí. V roku 1380 si u mesta "šplhol" kráľ Ľudovít I., ktorý ponúkol mestskej rade 40 zlatých guldenov na Žigmundovu stravu. Niekedy panovníci spolu s oznamom o svojom príchode poslali aj prísľub uhradenia výdavkov. Často ale svoj sľub nesplnili a mesto potom muselo siahnuť hlboko do vrecka, a keď nemalo, muselo si požičať - veľmi často u Židov. Niekedy sa zasa stalo, že králi návštevu neohlásili presne a jasne. Napríklad v roku 1457 Ladislav V. šalamúnsky oznámil, že sa v Prešporku určite objaví na zemskom sneme, ubytovanie a pohostenie však nevyžaduje. Prešporskí financmajstri určite dobre nespomínajú na rok 1380, keď Ľudovít I. prikázal, aby Prešporok uhradil pobyt jeho dcéry v okolí mesta. Aj napriek všemožnému úsiliu sa Prešpurákom z tohto záväzku nepodarilo vymaniť. Mestskú pokladnicu poriadne zaťažila aj svadba kráľa Ľudovíta, ktorý si zaželal, aby vozy plné potravín prišli na jeho hostinu, čo Prešporok stálo 500 guldenov. Prešpurákov nepotešil ani Ján Hunyadi, ktorý s ľútosťou oznámil, že im nebude môcť vrátiť 40 volov, ktoré padnú za obeť hostine na uvítanie kráľa. Hunyadi sľúbil, že polovicu splatí v soli a druhú z výťažku z tridsiatku. Veru, ako ukazujú staré mestské záznamy, kráľovské návštevy neboli len veľkou slávou.

BRANISLAV CHOVAN