napríklad zo špenátu. Pehavé dievky si pred východom slnka umývali tvár v potoku a odriekali zaklínaciu formulku: "Dolu moje pehynke, na moje plecinke." Tie, ktoré mali kožné choroby a bradavice, čakali na východ slnka a potočnou vodou si postihnuté miesta trikrát umývali. Zelený štvrtok sa niesol v znamení zväzovania zvonov. Na znak utrpenia Krista sa zvony nesmeli rozoznieť až do Bielej soboty. V obciach sa čas oznamoval veľkými drevenými rapkáčmi, ktoré mali aj inú dôležitú úlohu - odháňali z dediny zlé sily. Namiesto zvonov ohlasovali čas, najmä v obci Štiavnické Bane, kde sa to traduje dodnes, kukučky. Na Veľký piatok vyšiel hospodár do poľa a mlátil cepom do krtincov, aby sa krty odsťahovali a neničili budúcu úrodu.

V trnavskom regióne sa sviatky začínali týždeň pred Veľkou nocou upratovaním. Všetky miestnosti v dome vyčistili, hlinenú zem v izbách gazdinky posypali plevami alebo natreli rozdrobenou žltou hlinou a zasypali žltým pieskom. Na Veľký piatok varili šúľané rezance - šúľance, aby boli "tlsté klase". V sobotu sa pripravovalo zo žemlí, posekanej šunky, petržlenovej vňate a vajec "stratené kura". Spolu s vajíčkom pre každého člena rodiny, kúskom calty (vianočky) a soľou ho na Veľkonočnú nedeľu v košíku zaniesli na prvú rannú omšu do kostola posvätiť. Až po zjedení týchto jedál sa mohli jesť ostatné sviatočné pokrmy. Dievčatá a ženy mali pre veľkonočných kúpačov pripravené vajíčka. Farbili ich varením v žite, vo zvyšku z čiernej kávy, v cibuľovej šupke a "parádnejšie" v handričke z kašmíru alebo hodvábu.

(ks, TASR)