e vnútornej a vonkajšej makroekonomickej nerovnováhy, teda zníženie podielu deficitu bežného účtu platobnej bilancie na celkovom HDP na plánovanú úroveň 5,5 % a skonsolidovanie stavu verejných financií. Bez splnenia týchto predpokladov nemožno očakávať uvoľnenie menovej politiky. Pre denník SME to povedal viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Marián Jusko. "Vývoj verejných financií za prvé dva mesiace tohto roku nenaplnil očakávania centrálnej banky. Ak by takýto trend pokračoval aj naďalej, len ťažko by bolo možné docieliť plánovanú výšku fiškálneho deficitu 2 percentá z HDP," zdôraznil M. Jusko.

Od začiatku tohto roku oslabila slovenská koruna voči svojej referenčnej mene - euru - o približne 4 percentá, čo je podľa M. Juska v súlade so zámermi NBS a neohrozuje jej inflačné zámery. Na ročnej báze vzrástla tzv. čistá inflácia, ktorú NBS považuje za hlavný cieľ menovej politiky počas prvých dvoch mesiacov, na 6,4 %. Menový program očakáva jej hodnotu v závere roka v intervale 5 až 7 %. M. Jusko ďalej potvrdil, že NBS vypracovala analýzu, ktorá upozorňuje vládu na riziká oslabenia kurzu koruny v súvislosti s obsluhou zahraničného dlhu SR. "Z tohto pohľadu je pre vládu i pre podniky dôležitý stabilný vývoj kurzu koruny, k čomu má prispieť redukcia domáceho dopytu," podčiarkol. Na rozdiel od centrálnej banky a časti slovenských podnikov vláda nie je podľa viceguvernéra NBS poistená proti nepriaznivému kurzovému vývoju, čo zvyšuje náklady štátu na dlhovú službu. Podľa M. Juska nie je možné v nasledujúcom období očakávať ďalší pokles úrokových sadzieb na peňažnom trhu. "Vysoké úrokové sadzby mali ochrannú funkciu vo vzťahu k výmennému kurzu koruny a ich úlohou bolo aj tlmenie domáceho dopytu. Podniky si tak nemohli dovoliť čerpať úvery úročené viac ako 20 percentami, štát však na to mal. Obmedzovať spotrebu štátu prostredníctvom vysokých úrokových sadzieb však nemá význam. Racionálnejším riešením preto bolo prejsť na znižovania deficitu verejných financií prirodzeným spôsobom, čo sa aj stalo," povedal viceguvernér NBS. Vláda zníženie svojej spotreby deklarovala schválením zákona o štátnom rozpočte na tento rok, čím podľa M. Juska "odpadá motív udržovania vysokých úrokových sadzieb". Ďalší pokles výnosovej krivky smerom nadol však podľa NBS nemožno očakávať, a to najmä kvôli vplyvu zmeny úrokových sadzieb na výmenný kurz slovenskej meny.