jší príhovor v ruskom politickom kalendári, zatienila Primakovova mierová misia do Juhoslávie a v titulkoch ruských novín ju vytlačila na druhé miesto. Časovanie bolo nešťastné pre Jeľcina, lebo počas svojho 18-minútového príhovoru parlamentu rozprával plamennejšie, súvislejšie a presvedčivejšie než za celé mesiace predtým. "Samotný fakt, že mal tento príhovor, ukazuje, že je schopný a politicky aktívny a vyjadril tiež svoje názory," povedal pre tlačovú agentúru Interfax Sergej Jastržembskij, bývalý Jeľcinov tlačový tajomník. Dodal však: "Nevidel som v nej však nič nové." Tento komentár zhrnul dojmy mnohých politikov a tiež bežných Rusov, že Jeľcinova autorita klesla natoľko, že mu okrem hladkého odovzdania moci ostalo iba málo, čo by mohol ponúknuť Rusku, keď sa na budúci rok rozlúči. Po minulé roky sedeli pri jeho prejave o stave štátu obchodníci z finančných kruhov a politickí analytici ako na ihlách. Tentoraz mu finančné kruhy venovali iba slabú pozornosť. Reakcia členov parlamentu tiež naznačovala, že prezidentove predstavy o tom, ako sa mu podarí vyvolať ohromný dojem, sa nenaplnili. Sústredil sa na známe témy - obranu ústavy, sľuby slobodných volieb, boj proti kriminalite, zotrvanie pri ekonomických reformách a udržanie otvorených vzťahov so Západom napriek leteckým útokom NATO v Juhoslávii. Hoci niektorí politici chválili obsah, dokonca aj prezidentovi spojenci dokázali nájsť iba máločo, čo by bolo nové. "Obohraná platňa... nepočul som nič nové," vyjadril sa Alexander Lebeď, gubernátor obrovskej Krasnojarskej oblasti na Sibíri a Jeľcinov oponent. Vodca komunistickej strany Gennadij Ziuganov, tradičný Jeľcinov sparingpartner, povedal: "Je to stará známa pesnička." Nanešťastie pre Jeľcina boli komentáre politikov a politických analytikov po príhovore prešpikované narážkami na snahu dolnej snemovne odvolať ho - pripomínajúc jeho oslabenú pozíciu. Primakova zatiaľ ukazovali v televízii, ako oslovuje reportérov po tom, čo zaujal ústrednú pozíciu v juhoslovanskej kríze, upriamil pozornosť na svoju povesť šikovného diplomata a bývalého ministra zahraničia. Niektorí politici vyhlásili, že Jeľcin, žiarliaci na Primakovov rastúci vplyv, ho azda poslal do Belehradu v nádeji, že premiérovu povesť poškvrní zlyhanie pri rokovaniach s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom.