Všetky tri tímy, ktoré mali z poverenia BR OSN vypracovať správu o Iraku, ktorá mala byť podkladom pre ďalšiu stratégiu medzinárodného spoločenstva voči Bagdadu (všetkým trom predsedá brazílsky diplomat Celso Amorim) svoje závery zverejnili. Kým správa humanitárnej komisie (zverejnená v utorok) sa vyznačuje tým, že vyzdvihuje nutnosť riešiť katastrofálnu situáciu v Iraku aj tým, že sa čiastočne uvoľní embargo, odzbrojovacia komisia (v pondelok) konštatovala, že údaje o zbraniach hromadného ničenia sú čiastočne, ale nie úplne kompletné, a preto zrušenie embarga bez ďalších inšpekcií nepripadá do úvahy. V monitorovaní irackých zbraní by však mala pokračovať obnovená zvláštna komisia OSN pre dohľad nad prímerím v Iraku (UNSCOM), ktorej by mali byť zastúpení aj technickí experti, členovia sekretariátu OSN, diplomati a zástupcovia OPCW, organizácie, ktorá bojuje za zákaz chemických zbraní.
Správa humanitárnej komisie konštatuje, že od roku 1990 Irak prešiel od mierneho nadbytku k masovej chudobe, poukazuje na to, že Irak má najvyššiu dojčenskú úmrtnosť na svete a chronickou podvýživou trpí každé štvrté dieťa pod 5 rokov. Navrhuje povoliť zahraničné investície do ropného priemyslu a ďalších odvetví pod dohľadom OSN, uvoľniť niektoré z irackých zablokovaných kont a niektoré zmeny v programe ropa za potraviny: znížiť o 30 percent príspevky do fondu obetí vojny v Perzskom zálive zo zisku z predanej irackej ropy a povoliť dovoz potravín, liekov, poľnohospodárskej technológie a prostriedkov na vzdelávanie bez špeciálneho povolenia OSN.
Tretia komisia mala prešetriť osud 605 kuvajtských vojnových zajatcov a ich zhabaných majetkov po invázii Iraku v roku 1990 a dospela k záveru, že o nich Bagdad nepodal uspokojivé vysvetlenie.
(REUTERS, kl)
