Úspešné, takmer trojtýždňové prvé austrálske turné Milana Lasicu a Júliusa Satinského vyvrcholilo v minulých dňoch v Sydney tak ako v Adelaide, Melbourne a Canberre - veselo, potleskom a uznaním. Diváci ďakovali aj hudobníkovi Jankovi Lehotskému, ktorý známu dvojicu sprevádzal a okrem noviniek pripomenul aj klasiku svojej tvorby zo slávnych čias Modusu. Zájazd zorganizovala canberrská agentúra Slovart vedená Vladimírom Hatalom, ktorá pre krajanov v Austrálii pripravuje aj vystúpenia Mariána Labudu s Petrom Lipom či radošincov. Pred odletom domov pri raňajkách vznikol tento rozhovor s legendami slovenského humoru.

m Pred vaším príletom do Austrálie vládlo najmä v Sydney trocha napätia. S akými pocitmi odlietate domov?

M. LASICA: "S krásnymi. Všade boli plné sály, žičlivé a spontánne obecenstvo, ústretové ovzdušie a vzťah k nášmu humoru, na ktorý dlho čakali. Ohlasy prevýšili naše očakávania."

J. SATINSKÝ: "Vystupovali sme v národných domoch v Clevelande, New Yorku, Bostone, Toronte či Štokholme, ale atmosféra v Austrálii bola neprekonateľná. Napríklad v Sydney sa tiesnilo na poslednom vystúpení vyše 550 ľudí a mnohí nezohnali vstupenky, čo tamojší česko-slovenský klub nepamätá."

m Čo všetko ste stihli vidieť a spoznať v Austrálii?

M. LASICA: "Nuž, z auta toho v nabitom programe veľa nespozorujete, ale na prvý pohľad mi táto krajina pripomína Ameriku. Všimol som si však, že Austrálčania sú striedmejší, zdržanlivejší v konzumnom spôsobe života a šetrnejší než Američania. Nemusia mať každý rok novú značku auta len preto, aby držali krok s módou ako prejav spoločenského postavenia. Sú racionálnejší, nevidieť také markantné rozdiely medzi vyššími a nižšími vrstvami ako v USA."

J. SATINSKÝ: "Videli sme kozy, ovce, kravy, prales, klokany, pastierov na motorkách, všeličo, čo sa dalo, a stretli sme veľmi pohostinných a milých ľudí."

m Spolupracujete od roku 1959. Ako môžete vydržať s jedným človekom štyridsať rokov?

J. SATINSKÝ: "Na to treba byť taktik a dokázať hrať na javisku toho hlúpejšieho. Potom môžete vydržať hoci aj sto rokov."

M. LASICA: "Na scéne sme v podstate obaja hlúpi, ba povedal by som, jeden hlúpejší než druhý. Chce to toleranciu, silu zvyku. Azda nám pomohlo aj to, že takmer polovica našej spoločnej kariéry bola zlikvidovaná alebo minimálne ohrozená."

m Tu v Austrálii vaši neprajníci zo Združenia austrálskych Slovákov, ostrých nepriateľov komunizmu, ani nevedia, že práve v čase ťažkých rokov vlády KSS boli vaše vystúpenia zakázané či prerušované pre kritiku režimu a pomerov vo vašej satire. Koľko tých zákazov vlastne bolo?

M. LASICA: "Kedysi po nežnej revolúcii 1989 som v jednom interview vypočítal, že počas našej vtedy 30-ročnej spolupráce sme prežili 30 zrušení, generálnych zákazov či likvidačných nariadení. Nazvali sme to podľa klasiky socialistickej televíznej kriminalistiky - 30 prípadov majora Zemana. Dovedna sme dlhých 16 rokov nesmeli vystupovať v médiách, mať vlastnú reláciu alebo inscenáciu ani inak autorsky sa prezentovať."

m Pani Magda Vášáryová kandiduje na prezidenta SR. Manželke prezidenta sa hovorí prvá dáma alebo pani prezidentová, ale ako sa povie manželovi prezidentky?

M. LASICA: "Nuž, ide o známy gramatický rébus, ktorý vznikol už vtedy, keď bola moja žena veľvyslankyňou v Rakúsku. Darmo si všetci lámali hlavu, priliehavý titul mi nenašli, neobstál ani pán veľvyslankyň. Tobôž by to bolo zložitejšie teraz, keď sa ešte prikmotril výraz prvá dám, veď prvý pán nič nehovorí. Nechajme to na vedcov."

m Aký najväčší profesionálny trapas ste zažili za štyridsať rokov kariéry?

M. LASICA: "Bol som veľmi mladý a v Sovietskom zväze vypustili do vesmíru prvý Sputnik. Narýchlo ma nahnali do televízie zarecitovať nejakú oslavnú báseň Jána Kostru, ale v polovici som zabudol jej slová. Bolo to hrozné, prežíval som krušné chvíle, ale napokon som silno improvizoval a Ján Kostra neprotestoval."

J. SATINSKÝ: "Keď ma prijali do operety Novej scény, musel som spievať naživo s orchestrom. To boli večné trapasy. Najviac som sa zapotil v operete, čo napísal jeden Francúz a musel som to spievať ešte aj po francúzsky."

m Váš najsilnejší umelecký zážitok?

M. LASICA: "Každá premiéra vyvoláva vzrušenie, každá vydarená poteší a prináša intenzívny opojný pocit."

J. SATINSKÝ: "Raz po predstavení v USA prišli za nami dvaja tridsiatnici, aby oznámili, že sme vynechali nejaké slová z repliky. Zostal som v úžase, veď tí mladí ľudia nikdy neboli na Slovensku a nevideli nás hrať, a predsa poznali naše dialógy naspamäť. Zážitkom bola aj správa, že sme sa raz stali maturitnou témou."

m Ktorá téma bola vo vašom repertoári najvďačnejšia?

M. LASICA: "Jednoznačne Slovák so svojimi neduhmi, mentalitou a bohatým žriedlom námetov z dejín. Myslím, že túto tému sme najlepšie vyčerpali v hre Náš priateľ René."

J. SATINSKÝ: "Za socializmu sa priam núkali témy šesťdesiatych rokov, najmä o nekomunikatívnosti, neschopnosti sa dohodnúť."

m Kto je podľa vás v súčasnosti najväčší talent slovenského profesionálneho humoru?

M. LASICA: "Objavilo sa viac mladých humoristov, ktorí sa snažia väčšinou imitovať osobnosti. Avšak najpôvabnejšie pôsobí Rasťo Piško, navyše jeho tvorba a prejav sú variabilnejšie."

m Splnili sa všetky vaše profesionálne predstavy?

M. LASICA: "Zhruba takto sme si to pred 40 rokmi predstavovali, ale nie všetko vyšlo. Príčinou boli už spomenuté zákazy, ale azda aj preto sme sa uplatnili v iných oblastiach, v klasickom divadle, hoci najviac sme túžili po autorskom. Mrzí nás aj to, že sme nedotiahli do konca pokusy natočiť vlastný film."

m Ktoré neuskutočnené ciele chcete ešte stihnúť?

M. LASICA: "Štátne divadlá sú ohrozené, mojou ambíciou je založiť a viesť súkromné divadlo - premeniť Štúdio S na privátnu bázu. Dokázať sám sebe, že na Slovensku existuje kapitalizmus. Myslím, že je to reálne, ba je možné požiadať štát aj o grant. Mám všetko premyslené a bol by som rád, keby to vyšlo, lebo závisieť úplne od štátu sa mi zunovalo. Veď u nás v kultúre bujnie administratíva na úkor tvorivosti."

J. SATINSKÝ: "Ostávam pri zemi, nemám firmičku, baví ma práca v rozhlase, relácie v Twiste, písanie fejtónov, detských knižiek, treba oživovať uja Klobásu."

m Čo vás v poslednom čase najviac prekvapilo v súkromí?

M. LASICA: "Nedávno som zostal v šoku, keď mi v divadle kázali vyplniť dotazník pre dôchodkový úrad. Uvedomil som si, že to veru nie je tak ďaleko."

J. SATINSKÝ: "Mám ešte stále malé deti, vo veku 10-12 rokov, musím fičať a vôbec nemám čas rozmýšľať o biznise alebo odpočinku." ANDREJ BUČKO,

Melbourne

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)