Dunajská Streda, utorok 30. marca, po 13.00 h: Mesto sa chystá na pohreb. Centrum je preplnené, cestu lemujú stovky zvedavcov čakajúcich na prejazd pohrebných áut. Z každého okna či výkladu na Hlavnej ulici sa pozerá na cestu niekoľko ľudí, hovoria o pohrebe. "Spravili mi daňové priznanie tak, aby som nemal žiadny zisk," pochváli sa starší pán vedľa stojacemu kamarátovi na chodníku a hneď sa preorientuje: "Keď postrieľali Pápayovcov, tak asi budú tí druhí ešte horší. Ktovie, čo bude ďalej, hádam nebudú strieľať aj nás." Ulicou prejde Mercedes s maďarskou značkou, v ktorom sedia štyria muži, a odbočí smerom k cintorínu. Občas prejdú ulicou mladšie ženy s kvetmi. Smerujú na cintorín. "Tržby máme normálne, ako každý iný deň, nepredali sme o nič viac kvetov ako včera. Viem, prečo sa pýtate, ide o tých, čo ich dnes pochovávajú," hovorí predavačka kvetinárstva v centre mesta. "Na znak úcty kázali mafiáni zavrieť o pol tretej všetky obchody," tvrdí chlapec, ktorý sa tiež zaradil medzi čakajúcich. Zamestnankyne potravín ani kvetinárstva o príkaze zavrieť obchod nič nevedia. Na kníhkupectve však visí oznam: Zatvorené. Pani od pokladne vysvetľuje: "Viete, postrieľali ich v reštaurácii hneď vedľa nášho obchodu, komu by sa to páčilo?" Na budove reštaurácie Fontána oproti kníhkupectvu sa údajne má objaviť pamätná mramorová tabuľa a niektorí podnikatelia už vraj dostali avízo, že všetko bude ako doteraz a výpalné budú platiť naďalej. Medzitým sa už na cintoríne na okraji nazbieralo asi dvetisíc ľudí. "To som tu ešte nezažil. Nemal som ani kde zaparkovať, auto som musel odstaviť dvesto metrov odtiaľto," sťažuje sa záhradkár susediaci s cintorínom a ukazuje na luxusné terénne auto zaparkované pred záhradkou a brázdu, ktorú v trávniku zanechali kolesá. Miliónových limuzín však pri cintoríne nie je veľa. Skôr staršie alebo menšie autá. Truhly s telami Tibora Pápaya, Zoltána Cseha, Erika Cseha, Norberta Vargu a Róberta Sarközyho vynášajú pred dom smútku, kňaz vyzýva prítomných na modlitbu za to, aby sa podobná tragédia v Dunajskej Strede viac neopakovala a aby sa stala pokojným mestom. Niektorým príbuzným obetí je zle. Uplakané oči pozostalých sa odvracajú od truhiel. "Pozrite, tam omdlela nejaká žena, odnášajú ju preč," šepoce dav. Vzápätí sa pri dome smútku objavuje skupinka dvadsiatich urastených vystrihaných mužov, všetci až na jedného majú slnečné okuliare. Zriadenci spúšťajú truhly do zeme, cintorínom znie tklivá melódia trinásťčlenného cigánskeho orchestera. Desiatky od rána hliadkujúcich policajtov si môžu na chvíľu dať pohov.

(rf)