nili céčka a déčka okresných a krajských gangov. Veľkí bossovia svojmu zosnulému kolegovi poslali po svojich verných, ktorí ich zo slušnosti na pohrebe museli reprezentovať, vence s poslednými slovami na rozlúčku. Šéfovia podsvetia vedia, že na pohreboch svojich "kolegov" by sa mohli stať ľahkým terčom pre objektívy kamier a fotoaparátov pracovníkov kriminálnej polície a o takúto publicitu nemajú záujem. Stačí im, že pred kaviarňami, kde sa pravidelne schádzajú, často hliadkujú autá kriminálnej polície a jej sledovačky. Nepíše sa už totiž rok 1990 ani 1993. Vtedy niektorí bossovia podsvetia radi na verejnosti demonštrovali svoju silu a svojskú výlučnosť. Väčšina z nich už však pochopila, že je lepšie, keď sa na verejnosti ukazujú čo najmenej, keď ich ľudia poznajú iba podľa prezývok, nie po vlastných menách, a najradšej by sa zbavili označenia vagabundi a vymenili ho za status aj povesť podnikateľov.

Pápayovci predstavovali v rámci slovenského podsvetia dinosaurov. Ich metódy presadzovania vlastných záujmov boli ukrutne brutálne, zbytočne upútavali pozornosť verejnosti a polície, vzbudzovali nenávisť a umožňovali im rozširovať ich aktivity iba na veľmi obmedzenom teritóriu. Pápayovci boli jednoducho výpalníci najhrubšieho zrna a s ich metódami neboli spokojní ani ich kolegovia z iných regiónov Slovenska. Robili im totiž zlé meno. Na základe zmeny spoločenskej klímy, prijatia rôznych právnych noriem a vytvorenia novej kvality hospodárskych vzťahov príslušníci podsvetia pochopili, že používanie metód, aké boli vlastné Pápayovcom, je pre nich v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Na brutalitu napokon doplatil aj banskobystrický boss Mikuláš Č., ktorý je už pomaly rok a pol vo vyšetrovacej väzbe. Aj keď sa usiloval svoje aktivity zakrývať rôznymi firmami, nepomohol si, pretože jeho povesť hulváta neporovnateľne prevyšovala jeho podnikateľské aktivity. V súčasnosti sa podsvetie usiluje pracovať viac sofistikovanými metódami ako silou. Nátlak a silu používa mafia ako posledný "argument", keď už nezaberá nič iné. Podsvetie dnes skúma, aké sú hranice možného, respektíve hľadá diery v legislatíve, ktoré by mu umožňovali realizovať jeho zámery. Netreba si však robiť ilúzie. Ak je účinným prostriedkom na dosiahnutie cieľa korupcia či dobre mienená "rada", siahne aj po nich. Polícia má dnes v rozpracovávaní podsvetia komplikovanú pozíciu, pretože mnohí bossovia skoncovali s vydieraním a vyberaním výpalného a vlastnia veľké podniky, z ktorých zisku štátu pravidelne odvádzajú dane. Nehovoriac o tom, že pre nich neraz pracujú excelentní právnici schopní nájsť právnu konštrukciu na legalizovanie pochybnej činnosti. Podsvetné aktivity sú často orientované na finančné operácie, prevody akcií a majetkových podielov. Skúmanie týchto procesov je z kriminalistického hľadiska oveľa ťažšie ako naháňanie výpalníkov okresného rangu.

V blízkej budúcnosti bude nepochybne zaujímavé sledovať, kto preberie v Dunajskej Strede iniciatívu po zdecimovaných Pápayovcoch. Je totiž otázne, či ich zvyšku príde vypomôcť niektorá zo slovenských skupín, alebo sa tam udomácnia tí, ktorí stoja za nedávnym masakrom. Nie je totiž vylúčené, že práve kvôli obsadeniu, respektíve udržaniu tohto teritória dôjde k ďalšiemu stretu. Nedávne udalosti v Dunajskej Strede a to, čo po nich ešte môže nasledovať, totiž potvrdzujú, že dinosaurím metódam v slovenskom podsvetí neodzvonilo. Najmä keď do hry vstúpia Ukrajinci. PETER TÓTH