MILAN KUNDERA - Narodený 1. apríla 1929 v Brne v rodine muzikológa a rektora JAMU L. Kunderu, bratanec básnika Ludvíka Kunderu. Po maturite začal študovať literánu vedu a estetiku na FF KU v Prahe a potom prešiel na réžiu a scenáristiku na FAMU, kde po absolutóriu (1952) prednášal svetovú literatúru. O miesto prišiel v roku 1970, zostal bez zamestnania, živil sa pod cudzími menami a napríklad aj písaním horoskopov do Mladého světa, po odchode do Francúzska v roku 1975 vyučoval na univerzitách v Rennes a v Paríži. Výberová bibliografia: Člověk zahrada širá (1953), Poslední máj (1955), Monology (1957), Umění románu (1960), Majitelé klíčů (1963), Směšné lásky (1963), Druhý sešit směšných lásek (1965), Žert (1967, sfilmovaný J. Jirešom 1968), Třetí sešit směšných lásek (1968), Ptákovina (vyd. v r. 1969 pod názvom Dvě uši, dvě svatby), Směšné lásky (soub. vyd. 1970, v def. podobe 1981), Život je jinde (po francúzsky 1973, po česky 1979), Jakub a jeho pán (pod menom E. Schorma a názvom Jakub fatalista 1975, po francúzsky 1981, česky 1991), Valčík na rozloučenou (po francúzsky 1976, česky 1979), Kniha smíchu a zapomnění (1981), Nesnesitelná lehkost bytí (1985, sfilmované r. P. Kaufmanom), L` art du roman (Umění románu, 1986), Nesmrtelnost (L` immortalité, 1990; po česky, 1993), les Testaments trahis (Zrazené testamenty, 1993), la Lenteur (Pomalosť, 1995), L` identite (Totožnosť, 1998). Po odchode do exilu vychádzali po česky jeho knihy v nakladateľstve Zdeny a Josefa Škvoreckých Sixty-Eight Publishers v Toronte, po francúzsky v parížskom vydavateľstve Gallimard, od roku 1991 vydáva v brnianskom vydavateľstve Atlantis. Väčšina jeho kníh vyšla v mnohých svetových jazykoch, on sám za jedinú autorizovanú verziu svojich románov uznáva francúzsku verziu.

"Románopisec nie je ani historik, ani prorok: je objaviteľom možnosti bytia."

(Milan Kundera)

"Románopisec je determinovaný magickým kruhom niekoľkých tém, niekoľkými existenciálnymi záhadami, ktoré ho celý život prenasledujú a sú dôvodom jeho písania," uviedol na margo svojho posledného románu L` identité (Totožnosť) azda najznámejší súčasný český spisovateľ vo svete Milan Kundera, ktorý sa dnes dožíva 70 rokov. Zároveň však pripomína, že hľadanie novej formy má svoje obmedzenie a spisovateľ, ak nechce stratiť svoju originalitu, nemôže prekročiť medze vlastnej osobnosti. Preto vety v L` identité napísané po francúzsky majú podľa neho rovnakú melódiu ako vety jeho českých románov. Milan Kundera. Spisovateľ, ktorý provokuje: životnými postojmi i svojím dielom. Jeho "odcudzenie" v českom prostredí, malý záujem o vývoj v ČR v 90. rokoch, "pomalosť" vo vydávaní svojich románov, autorská "zarputilosť" pri udržaní kontroly nad svojimi dielami a napokon i nechuť komunikovať s médiami - to všetko spoluvytvára mozaiku obrazu Milana Kunderu. Pri stretnutí s ním si človek uvedomuje, že kryštalicky čistá výstavba textu má svoj legitímny pôvod v jeho životnej exaktnosti. Vytrvalá nechuť komunikovať s čitateľmi cez médiá zasiahla aj naše stretnutie spred troch rokov v Paríži, v čase, keď sa pripravoval na román Totožnosť. "Vypnite diktafón, z rozhovoru nič nebude. Zaznamenajte atmosféru a to ostatné sa dočítate z mojich kníh," stroho odpovedal na možnosť rozhovoru pre SME spisovateľ, ktorý počas jeden a pol hodiny ukázal pri červenom francúzskom víne aj svoju vľúdnejšiu tvár. Okrem iného sa vtedy priznal, že i keď magický kruh tém je široký, posadnutý je jednou témou: "Som hedonista zajatý vo svete prepolitizovanom do najvyšej miery. Okrem tejto témy nemám o čom písať."

"Kundera oslovuje ľudí z konca storočia, ktoré otriaslo zvyšnými hodnotami a mravnými systémami," píše vo svojom článku Kunderův kód jeho priateľ J. Trefulka, "ľudí, ktorí stratili dôveru v presne plánujúcich inžinierov ľudských duší a v prorokov, ktorí všetko dopredu vedia; nie sú schopní počúvať ďalších spasiteľov, i keď po nich azda túžia. Nesúhlasím s tým, čo napísal v Poznámkach autora k románu Nesmrteľnosť: `Moje romány sa dnes vracajú do Čiech nie ako súčasť živej českej literatúry, ale dvadsať rokov zablúdená ozvena, ktorá zostala po nemilovane a neodvolateľne zmiznutom období. Nech ma nikto nepodozrieva, že preceňujem rolu, ktorú môžu zohrať v mojej niekdajšej vlasti dnes, desať, dvadsať, ba tridsať rokov po svojom vzniku. Vôbec som si nie istý, či ich ešte treba kriesiť k životu.` Neviem, prečo by sme práve v Čechách a na Morave nemali konečne vnímať tie hodnoty Kunderovho diela, ktoré presahujú väzby na dobové kulisy a pomery," píše ďalej J. Trefulka. "Je to dielo v českej literatúre jedinečné a nezastupiteľné práve tým, ako sa postupne vzdialilo prisluhovaniu politike. Len Kundera tento proces skutočne dovŕšil." Kunderove knihy nie sú kópiami reálneho sveta, sú to hry na vábenie čitateľa do čarovného sveta fikcie. Čitateľ však neupadá do osídiel spisovateľových pavučiniek, pretože za presne vykonštruovanými vetami sa odkrýva druhý svet Milana Kunderu. "A to je to najväčšie dobrodružstvo," prízvukuje iný bard českej literatúry J. Škvorecký.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.