BELEHRAD (ČTK, TASR) - Juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič je pripravený konštruktívne pristúpiť k politickým rokovaniam a znížiť počet príslušníkov srbskej armády v provincii Kosovo v prípade, že Severoatlantická aliancia zastaví vzdušné nálety na Juhosláviu, vyhlásil to včera ruský premiér Jevgenij Primakov po prílete do Bonnu. Primakovovi, ktorý vedie ruskú diplomatickú misiu na urovnanie konfliktu v Kosove, na rokovaniach v Belehrade údajne srbský prezident sľúbil aj to, že povolí návrat "mierumilovných" utečencov do Kosova. Po Belehrade Primakov odcestoval do Nemecka na stretnutie so spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom, odkiaľ bude ďalej pokračovať do Bruselu na stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom.
NATO BILANCUJE ÚTOKY
Hoci medzinárodné spoločenstvo poznalo bilanciu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča za posledných 10 rokov, málokto čakal, že v Kosove vystupňuje taký teror, akého je svet svedkom v týchto dňoch, uviedol dnes v Bruseli hovorca NATO. Podľa vojenského hovorcu aliancie, generála Davida Wilbyho NATO v nadchádzajúcich dňoch vystupňuje útoky proti srbským vojenským cieľom. Wilby vyjadril presvedčenie, že operácia Spojenecká sila povedie za niekoľko dní k úspechu. Za posledný deň NATO nezaznamenalo žiadne straty, uviedol. "Sme v plnej realizácii druhej fázy operácie, útočíme 24 hodín denne," uviedol generál, keď komentoval snímky už zasiahnutých objektov. Počas šiestej vlny útokov v noci na včera NATO zasiahlo ciele pri Belehrade, v kosovskej Prištine a pri Bodgorici v Čiernej Hore.
NATO VRAJ ZASIAHLO UTEČENECKÝ TÁBOR
Austrálska humanitárna organizácia CARE oznámila, že NATO pri náletoch na vojenské ciele v Juhoslávii bombardovalo aj dva utečenecké tábory pri Niše, ktoré CARE vedie a kde sú umiestnené prevažne srbské ženy a deti, utečenci z Bosny. Podľa hovorcu organizácie Steva Pratta je možné, že bombardované boli i ďalšie štyri utečenecké strediská tejto organizácie na iných miestach Juhoslávie a že bolo zabitých ešte šesť utečencov. NATO uviedlo, že tieto informácie preveruje.
JEĽCIN: NÁLETY BOLI TRAGICKOU CHYBOU
Leteckú útoky Severoatlantickej aliancie proti vojenským cieľom v Juhoslávii včera opäť odsúdil ruský prezident Boris Jeľcin. Podľa Jeľcina juhoslovanská kríza znovu dokázala opodstatnenosť odmietavého postoja Ruska k rozšíreniu NATO na východ. Nálety na Juhosláviu označil za "tragickú chybu amerického vedenia". Jeľcin včera v Kremli pred poslancami oboch komôr ruského parlamentu ďalej uviedol, že "kríza na Balkáne si vyžaduje nie emocionálne zhodnotenie, ale vyvážené, zodpovedné kroky".
PERSPEKTÍVY PO SKONČENÍ OPERÁCIE
Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer a jeho britský kolega Robin Cook uvažovali o dôsledkoch zásahu NATO. Jedným z nich by podľa bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova mohla byť nová studená vojna. Každým novým bombardovaním sa vzďaľuje možnosť riešenia konfliktu a rastie nebezpečenstvo jeho rozšírenia sa na celý región, prípadne i nebezpečenstvo nového rozdelenia Európy, napísala v spoločnom liste generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi Svetová rada cirkvi, Konferencia európskych cirkví a Svetový luteránsky zväz. Britský premiér Tony Blair znovu zdôraznil, že na ukončenie kosovskej krízy je nutné zosilniť letecké útoky, nie vyslať pozemné vojsko. Ich prítomnosť bude nutná, len čo sa situácia urovná. Nemecký minister zahraničia Joschka Fischer uviedol, že posledný vývoj v Kosove zrejme spôsobí ďalšie územné delenie Juhoslávie. "Po tom, čo Belehrad všetky mierové riešenia odmietol a rozpútal v Kosove genocídu, je len ťažko predstaviteľné, že Kosovo v budúcnosti zostane súčasťou JZR," povedal. Podobný názor vyjadril včera v rozhovore pre denník Die Welt zvláštny sprostredkovateľ EÚ pre Kosovo, rakúsky diplomat Wolfgang Petritsch, ktorý povedal, že "z dlhodobého hľadiska je stále pravdepodobnejšia nezávislosť Kosova". "Po najnovších brutálnych násilnostiach Srbov je ťažko predstaviteľné, že kosovskí Albánci budú chcieť zostať so Srbmi v jednom štátnom zväzku," uviedol Petritsch. Bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov upozornil na možnosť novej studenej vojny, pokiaľ sa nenájde diplomatické riešenie krízy v Juhoslávii. Západ podľa neho vyhlásil vojnu zvrchovanej krajine a vojenské operácie NATO sú porušením medzinárodného práva. Gorbačov dodal, že Charta OSN povoľuje podobné operácie len v sebaobrane alebo s mandátom BR OSN.
