V novembri 1994, krátko po komunálnych voľbách, poskytol čerstvo zvolený primátor Košíc interview denníku Pravda. Rudolf Schuster vtedy svoje primátorstvo označil za "záver kariéry". Lenže potom sa z neho stal muž úspechu. Jeho succes story, založená na obnove centra mesta a organizovaní atraktívnych masových podujatí, odsunula ohlásený záver jeho kariéry. Po štyroch rokoch pána Schustera opäť zvolili do čela košickej samosprávy a stal sa aj spoločným kandidátom vládnej koalície na post hlavy štátu. Táto nominácia mu v žiadnom prípade nespadla z neba - tvrdo pre ňu pracoval celé dva roky.

V januári 1997, keď parlamentná opozícia na podnet Ivana Šimka pracovala na príprave referenda o priamej voľbe prezidenta, SDĽ v rámci svojej samostatnej opozičnej politiky hlásala, že treba nájsť významné slovenské osobnosti, spomedzi ktorých by mohla byť zvolená hlava štátu. Republikový výkonný výbor SDĽ ich potom aj našiel - menovite spomenul pánov Schustera a Čiča. Na otázku TASR, či uvažuje o svojej kandidatúre, košický primátor odpovedal, že nie, "pretože som realista na to, aby som vedel posúdiť, aké sú pre koho šance". Ale hneď aj dodal, že ho doteraz nikto v tejto veci oficiálne neoslovil, čím naznačil, že prípadná ochota uvažovať o kandidatúre by mu nechýbala, keby boli jeho šance reálne. O tom, čo je možné a čo nie, vtedy rozhodoval predseda vlády a HZDS. Vladimír Mečiar dal bez otáľania najavo, že poslanci hnutia nemôžu hlasovať za Schustera pre jeho "ľudské vlastnosti". Neskôr ešte dodal, že má strach z ľudí, ktorí - tak ako košický primátor - "všetko robia najlepšie". Ak malo vyhlásenie vtedajšieho mocného muža slovenskej politiky navždy vrátiť Rudolfa Schustera do roly primátora, stal sa pravý opak. Bolo začiatkom jeho celoslovenskej kariéry.

"JA ZALOŽÍM NOVÚ STRANU"

Okrem toho, že rýchlym tempom pokračovala rekonštrukcia košického centra, zintenzívnila sa aj frekvencia a atraktívnosť podujatí, ktoré primátor organizoval pre mesto a najbližšie okolie. Makovník konzumovaný na Hlavnej ulici meral 628 metrov, počas supermacareny tancovalo na námestí vyše 70-tisíc ľudí, Deň Košíc mal všetko, dokonca aj "námornú" bitku, pod holým nebom koncertovali tri americké sopranistiky, a to všetko videlo celé Slovensko, lebo televízia Markíza bola pri tom. Čitatelia denníka Pravda zvolili pána primátora za osobnosť roku 1997 a na konci roku zvíťazil aj v ankete, kto by mal byť budúcim slovenským prezidentom. Rudolf Schuster porazil Mečiara o takmer 2000 hlasov. Na priamu otázku, či by bral funkciu prezidenta, primátor odpovedal, že áno, ale iba v prípade, "ak by ma ľudia zvolili priamo". Vtip bol v tom, že HZDS malo v parlamente 61 poslancov a mohlo teda zvolenie kohokoľvek zablokovať. Bolo jasné, že cesta k prezidentskému kreslu bude pre Schustera zarúbaná dovtedy, kým protimečiarovský tábor nezíska ústavnú väčšinu. Rudolf Schuster zapracoval na tom, aby naozaj vznikla.

Ešte v auguste 1997 na otázku, či zakladá politickú stranu, pán Schuster odpovedal, že už nikdy nevymení nezávislé tričko za stranícke. No onedlho už verejne priznal, že sa chce vrátiť do vysokej politiky. Predstavitelia SDK i zástupcovia SDĽ mu ponúkli, aby sa na parlamentných voľbách zúčastnil pod ich značkou. Schuster obe ponuky odmietol a každému, kto ho chcel počúvať, vysvetľoval dôvody: "Keby som vstúpil do SDK, o koľko percent viac získa. O štyri? Keby do SDĽ - o päť, šesť percent?" Podľa neho by sa tým nič nevyriešilo. Pri diskusiách s opozičnými politikmi sa ich často pýtal, či sú mu schopní garantovať, že vo voľbách získajú 60 percent hlasov - keď od nich počul, že to mu predsa nik nemôže zaručiť, Rudolf Schuster vyhlasoval: "Ja založím novú stranu a ja vám garantujem, že spolu tých 60 percent hlasov vo voľbách dosiahneme a zvíťazíme všetci." Na to, aby bol porazený Mečiar, stačila aj obyčajná väčšina. Pánu Schusterovi však išlo o viac ako len o porážku mečiarizmu. Pre primátora bolo obyčajné víťazstvo málo - chcel úspech, ktorý by dával ústavnú väčšinu, lebo iba ona mu otvárala cestu k funkcii prezidenta. Preto založil SOP a hoci nová strana neuspela tak, ako ohlasovali prieskumy, spolu s ňou má bývalá opozícia ústavnú väčšinu. Treba uznať, že pán Schuster sa pred voľbami nemýlil.

V tvrdých povolebných rozhovoroch šéf SOP v koaličnej zmluve presadil, aby sa všetky vládne strany zaviazali, že "podporia spoločného kandidáta vládnej koalície Rudolfa Schustera". Košický primátor je blízko svojho cieľa, ale ešte mu k nemu kúsok chýba. Hoci už nemusel.

"PLNÍME TO, ČO SME SĽÚBILI"

Koaličná zmluva síce ustanovila šéfa SOP ako spoločného kandidáta, ale nerozhodla, či sa voľba prezidenta uskutoční podľa platnej úpravy v parlamente, alebo sa zmení ústava a občania si ho zvolia priamo. Bolo verejným tajomstvom, že SOP i jej predseda sa v koalícii prihovárajú za čo najrýchlejšie obsadenie uvoľnenej ústavnej funkcie. Rudolf Schuster pre verejnosť povedal, že hoci naďalej uprednostňuje priamu voľbu, "čoraz častejšie počujem hlasy neodďaľovať to, mať čo najskôr prezidenta a nedeliť jeho právomoci medzi premiéra a predsedu parlamentu". Keď poslanci SDK Mikloško a Budaj naznačili, že s ich podporou a hlasom koaličný kandidát v parlamente počítať nemôže, SOP od voľby v NR SR upustila, lebo riziko Schusterovho nezvolenia bolo príliš vysoké. Pán predseda potom sám navrhol, aby sa čo najskôr prijal ústavný zákon o priamej voľbe hlavy štátu a urobil z núdze cnosť: "Ja som povedal, že budem kandidovať, len keď bude priama voľba. Je to spravodlivé a správne, lebo dávame šancu všetkým. Takto plníme to, čo sme sľúbili na pódiách pred voľbami."

Fakt, že sa stal spoločným kandidátom vládnej koalície, a to v priamej voľbe, mu však nepriniesol len výhody, ale aj vážne ťažkosti. Niektorí poslanci SDK, predovšetkým z KDH, považujú za potrebné verejnosti vysvetliť, prečo ho nemôžu podporiť, hoci podľa koaličnej zmluvy by ho podporovať mali. František Mikloško to sformuloval tak, že si nedokáže predstaviť, aby voličom odporúčal, nech za hlavu štátu zvolia predsedu SOP, lebo "Schuster ako člen ÚV KSS je symbolom minulého režimu". Pre košického primátora je nepríjemné, že zásadné výhrady proti jeho kandidatúre majú nielen cudzí, ale aj jeho "vlastní". V profilovom rozhovore pre denník SME obhajoval svoje právo kandidovať dvojako. Najskôr tým, že stranícke funkcie boli druhotným dôsledkom jeho pracovného zaradenia: "Nechcete pochopiť jedno - že som sa nestal členom ÚV preto, lebo som bol dobrý komunista, ale preto, že som sa stal predsedom KNV a všetci predsedovia KNV sa stali automaticky členmi ÚV KSS. Stali sa aj poslancami SNR. Keby ste to vysvetlili takto, aj ľudia by to inak vnímali. Ale vy to nechcete počuť." To, čo zas nechcel počuť on, bolo konštatovanie, že nech už sa dostal do ÚV akokoľvek, je v plnej miere spoluzodpovedný za všetko, o čom tento orgán rozhodol a čo schválil, kým bol jeho členom. A že je čiastočne zodpovedný aj za to, čo tento orgán reprezentoval. Druhá línia Schusterovej sebaobhajoby bola založená na evidentnom fakte, že voliči sú o jeho minulosti informovaní. Ak mu napriek nej dávajú svoj hlas, tak ho legitimizujú, hoci si o tom jeho oponenti myslia svoje. Predseda SOP vychádza z toho, že väčšinu ľudí netrápi minulosť, ale zaujíma ich, čo môže pre nich urobiť košický "muž úspechu". Jeho otázka, "prečo by ma Košičania volili, keby som bol taký zlý, ako hovoríte?", nie je rečnícka a určite si zaslúži odpoveď.

"MYSLÍM SI, ŽE TO IDE"

Pred štyrmi rokmi nový primátor rozbehol rozsiahly investičný program, ktorého výsledkom bolo zrekonštruované centrum mesta a obnova inžinierskych sietí. Zahraniční diplomati, slovenskí návštevníci i miestni obyvatelia právom oceňujú, ako veľmi sa pod jeho vedením Košice zmenili. Lenže aj tento zázrak, ako je v Košiciach zvykom, bol na úver. Fakty sú neúprosné a svedčia o tom, že sa mesto dostalo do úverovej špirály - na to, aby platilo svoje záväzky, si musí požičiavať a kvôli tomu, aby vracalo pôžičky, si musí vždy znovu požičať. Čo nesvedčí o tom, že by vedenie mesta malo pripravený racionálny plán, ako prefinancuje svoj prospešný a občanom užitočný investičný program.

Na začiatku roku 1998, keď už boli negatívne tendencie vo financovaní zjavné, primátor tvrdil, že všetko je v poriadku: "Môžem zodpovedne povedať, že nikdy by žiadna banka zo Západu do Košíc neprišla, ak by Košice boli také zadlžené, ako to niektorí interpretujú." Lenže Košice už vtedy zadlžené naozaj boli a dnes sú zadlžené ešte viac. Len v tomto roku by malo mesto splatiť krátkodobé úvery a zmenky za 627 miliónov korún, pričom príjmy z daní a poplatkov dosiahnu iba necelú polovicu tejto sumy. Z čoho je zrejmé, že ak sa magistrátu nepodarí predať nemalú časť mestského majetku, bude si musieť znovu požičať. Otázka znie, dokedy to môže takto ísť?

Rudolf Schuster svojho času Rezešovcom vyčítal, že za ich dlhy by sa dali možno kúpiť dvoje VSŽ. Lenže, čo sa týka úverov, ani on sa nemá čím chváliť. Pre spravodlivosť treba dodať, že ak po šéfovi volebnej kampane HZDS zostali vo VSŽ iba dlhy, po Schusterovi zostane v Košiciach upravené centrum. Správa o hospodárení mesta za minulý rok však neobsahovala prehľad záväzkov a pohľadávok krajského sídla, lebo sú to vraj dôverné údaje a ich zverejnenie by mohlo znížiť jeho šance pri rokovaniach so zahraničnými bankami o vydaní obligácií mesta. Karel Hirman v týždenníku Trend uviedol, že k 1. januáru 1998 malo mesto dlh 1,28 miliardy korún, a dodal, že ak sa krátkodobé úvery podarí transformovať na dlhodobé, potom k 31. decembru 1999 sa dlh vyšplhá do výšky 1,4 miliardy korún. Kým tento stav nezasiahne schopnosť mesta platiť svoje bežné výdavky, dovtedy budú občania Košíc a okolia oceňovať nové centrum, dobrú dlažbu, estetické fasády i svojho primátora. Ako ukazuje príklad Banskej Bystrice, pekné dni nemusia trvať večne. Odpoveď na Schusterovu otázku, prečo ho teda Košičania volia, potom znie: Preto, lebo oceňujú, čo pre mesto urobil. A tiež z toho dôvodu, lebo ešte netušia, ako draho za to môžu zaplatiť.

Na otázku novinárov, či je možné zo Slovenska urobiť veľké Košice, kandidát na prezidenta odpovedal: "Myslím si, že to ide." Pán Schuster sa však mýlil - ono to už nejde. Pred ním tu bol jeden pán, ktorý zariadil, že Slovensko je na tom prinajmenšom tak ako Košice.

"TENTO NÁVRH PRIŠIEL Z SDĽ"

V januári tohto roku sa poslanec SDK Vladimír Palko vrátil k okolnostiam, za ktorých sa Rudolf Schuster stal spoločným kandidátom koalície. Predsedu koaličnej strany sa vtedy verejne spýtal: "Je pravda, že SOP podmienila svoj vstup do vlády a podpis koaličnej zmluvy tým, že Rudolf Schuster bude prezidentským kandidátom za všetky štyri strany?" Palko pritom dobre vedel, že to pravda je a pýtal sa len z toho dôvodu, aby mohol hovoriť o neprimeranom nátlaku. Na starého harcovníka, za akého sa šéf SOP sám považuje, bola jeho reakcia zjavne zmätočná. Hoci mu stačilo počkať, ako predstavitelia vládnej koalície jeden za druhým budú tvrdiť, že k žiadnemu neprimeranému nátlaku nedošlo, že išlo síce o tvrdé, ale korektné rokovania, pán Schuster urobil niečo, čo vôbec nemusel. V rozhovore pre Rádiožurnál SRo vyhlásil, že kandidatúra nebol jeho návrh, "pretože táto vôľa a tento návrh prišiel z SDĽ, nie odo mňa a takisto tento návrh podporila SMK, naši sa len pridali. A ak SDK nechcela, nemusela". Skutočnosť však bola iná - SDK sa síce pridať nechcela, ale musela, ak mala dostať podpis zástupcu SOP pod koaličnú dohodu.

Hoci v spore medzi Palkom a Schusterom bol Ľubomír Fogaš jednoznačne na strane košického primátora, tvrdenie, že práve SDĽ navrhla prezidentského kandidáta, nemohol ponechať bez komentára. Preto pre tlačovú agentúru uviedol, že "jednotlivé strany, pokiaľ ma pamäť neklame, prišli s vlastnými personálnymi návrhmi". Vladimír Palko, nespokojný s odpoveďou pána Schustera, ešte raz zopakoval svoju otázku, ako vzišiel spoločný prezidentský kandidát. Vtedy sa šéf SOP priamej odpovedi vyhol - iba poznamenal, že on sám na koaličných rokovaniach nebol a k celej záležitosti by sa mali vyjadriť páni Hamžík a Bílek, ktorí tam chodievali. Ján Bílek stranícky disciplinovane svojmu šéfovi dosvedčil jeho verziu, že s návrhom, aby spoločným kandidátom vládnych strán bol Rudolf Schuster, prišla SDĽ…

Šéf SOP, aj keď sa mohol obmedziť iba na strohé odmietnutie Palkových výrokov o neprimeranom nátlaku, pokúsil sa verejnosti nahovoriť, že to nebol on a jeho strana, kto ho tvrdo presadzoval za koaličného kandidáta na prezidenta. Chcel vnútiť verejnosti interpretáciu, ktorá bola pre neho priaznivá, ale o ktorej príliš veľa ľudí vie, že nezodpovedá skutočnosti. Fakt, že si pán Schuster z viacerých možných postojov vybral ten, ktorý bol bližší k nemu ako k pravde, je povážlivý. Nehovoriac o tom, že je nehodné šikovného politika, ak to, čo môže ustáť bez akejkoľvek ujmy, obhajuje spôsobom, ktorý spochybňuje jeho vierohodnosť.

Rudolf Schuster ako predseda SOP sa nepochybne zaslúžil o to, že si občania budú môcť sami zvoliť prezidenta. Neurobil to však z toho dôvodu, aby mohli kandidovať páni Kováč a Švec či pani Vášáryová, ale preto, aby mohol byť zvolený on sám. MARIÁN LEŠKO