krízou. Ekonomický rast jedenástich krajín, ktoré v januári prijali jednotnú európsku menu, má tak v tomto roku dosiahnuť úroveň 2,2 percenta namiesto pôvodne plánovaných 2,6 %. Minimálne inflačné tlaky, rekordne nízka úroveň úrokových sadzieb a stabilizujúca sa situácia na svetových trhoch by však mali byť príčinami toho, že spomalenie ekonomického rastu bude mať len krátkodobý charakter.
Pochmúrny výhľad krajín eurorozóny odráža hlavne hospodársku situáciu v najsilnejšom európskom štáte - Nemecku, kde komisia zredukovala pôvodný 2,2-percentný odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,5 percentuálneho bodu. Komisia takisto predpovedá rovnaké spomalenie rastu talianskej ekonomiky a mierny pokles (z 2,6 na 2,3 %) francúzskeho hospodárstva. Ekonomiky pätnástich krajín EÚ by mali rásť o 2,1 percenta namiesto pôvodne plánovaného prírastku 2,3 percent. V roku 2000 majú podľa komisie ekonomiky EÚ a eurolandu vzrásť zhodne o 2,7 percenta. Rozpočtový deficit eurolandu by mal byť na úrovni 1,9 percenta HDP v roku 1999, pričom v roku 2000 očakáva komisia jeho ďalší pokles. Prognóza komisie zvýšila medzi ekonomickými pozorovateľmi nádej na zníženie európskych úrokových sadzieb, ktoré doposiaľ Európska centrálna banka (ECB) veľmi striktne odmietala znížiť. Podľa nej by to mohlo "podmínovať" hodnotu eura, ktoré koncom minulého týždňa opäť výrazne oslabilo. Ročnú mieru inflácie v roku 1999 odhaduje komisia na úrovni 1,3 percenta, čo je výrazne pod cieľom, ktorý pre tento rok vytýčila ECB. Pri zohľadnení neexistujúcich tlakov na nárast cien sa viacerí nezávislí analytici domnievajú, že existujú dostatočné dôvody na to, aby ECB konečne podporila ekonomický rast eurozóny. Tento názor podporuje aj relatívne vysoká miera nezamestnanosti, ktorá je v krajinách eurozóny na úrovni 10,6 % a veľmi významne prispieva k poklesu spotrebiteľského dopytu. Hlavný ekonóm ECB Ottmar Issing cez víkend pripustil, že spomalenie ekonomického rastu v krajinách eurolandu nadobudlo významný rozmer.
