V stredu 24. marca začali spojenecké vzdušné útoky na Juhosláviu. Od tohto dňa uplynul bezmála týždeň a nič sa nezmenilo. Až na jedno - represie proti kosovským Albáncom sa rozbehli na plné obrátky. Zabíjanie a vyháňanie spontánnym slepým aktom pomsty - zjavne ide o vopred premyslenú záležitosť: Srbi majú konečne príležitosť bez škrupúľ vyčistiť kolísku svojho národa od "prišelcov". Bohužiaľ, toto je zatiaľ paradoxne jediný dokázateľný efekt útoku NATO na riešenie otázky Kosova. A ak sa Srbi nezastavia, zanedlho nebude čo riešiť.
Ak niekoho v počiatkoch útoku pobúril postoj Ruska, nakoniec mu nezostáva iné, než stlmiť plameň svojho spravodlivého hnevu. Rusko nechystá globálnu vojenskú odplatu (odhliadnuc od špekulácií, či na ňu vôbec má). Rusko sa naopak chytá šance získať diplomatické ostrohy, a nie proti, ale dokonca s istým požehnaním už zrejme trochu bezradných spojencov. Zatiaľ čo tí anglosaskí sú zdržanliví, Francúzi i Taliani priamo žehnajú zajtrajšej diplomatickej expedícii ruského premiéra Primakova a spol. do bombardovaného Belehradu. Za úspech sa asi bude považovať už samotné obnovenie rokovaní. Nie zničenie Juhoslávie, a dokonca už ani nie to, aby Miloševič podpísal dohodu z Rambouillet. Tá už je dnes po smrti, tak ako sú, bohužiaľ, údajne po smrti aj niektorí členovia albánskeho tímu z Rambouillet. Jednoducho nejako dostať situáciu do stavu pred 24. marcom, tak aby NATO zostalo - neporušené. Okrem mŕtvych v Kosove totiž ide aj o prestíž aliancie, ktorá - aspoň zatiaľ - rozhodne odmieta vyslanie pozemných jednotiek a otvorenie pozemného frontu. (V americkom Kongrese zaznamenali dokonca i taký hlas, či radšej nevyzbrojiť kosovských Albáncov!)
"Neviditeľné" americké lietadlo F-117 vraj zostrelil ruský protiraketový systém (žeby S-300, ktorý Slovensko nedávno s vďakou odmietlo od Moskvy prevziať?). V Juhoslávii by teda mohla uspieť aspoň neviditeľná diplomacia, v ktorej by opäť malo Rusko prsty. Moskva - v posledných dňoch tak na hony vzdialená Bruselu (ruská vojenská misia pri NATO sa po protestnom odchode nakoniec vracia do Bruselu), by mohla v tichosti "pretromfnúť" majstra kyvadlovej diplomacie Holbrooka. Všetko by sa opäť vrátilo za rokovacie stoly. Až na to, že Kosovo by už nebolo príliš albánske.
Jedným z hlavných nesplnených bodov daytonskej dohody o Bosne je tzv. návrat utečencov do pôvodných domovov. Možno dosť oprávnene pochybovať, že sa Albánci do etnicky vyčisteného Kosova pod správou Belehradu niekedy v budúcnosti vrátia. BAŠA JAVŮRKOVÁ
