slobody šírenia informácií za horší ako ostro kritizovaný zákon o parlamentných voľbách, ktorý prijala Mečiarova vláda. "Ako prezident by som tento zákon vrátil na prepracovanie," povedal jednoznačne. Problém vidí v tom, že došlo k skráteniu ústavou garantovanej 21-dňovej lehoty na zber podpisov pod petičné hárky tým, že lehota bola vyhlásená v deň účinnosti zákona a začala plynúť lehota na predloženie petície. Kým si občianski kandidáti natlačia a rozdistribuujú petičné hárky, prejde niekoľko dní z tejto lehoty. Stranícki kandidáti tieto problémy nemajú. Vymedzenie pojmu "kampaň pred voľbou" nie je podľa M. Kováča šťastné. "Ak je kampaňou podľa zákona činnosť kandidátov alebo tretích osôb zameraná v prospech kandidáta a ak je táto činnosť zakázaná až do pätnásteho dňa pred voľbami, ako potom môže občiansky kandidát predstaviť a rozšíriť svoj program? Občan má právo dôkladne poznať programy jednotlivých kandidátov, ich životopisy a ich názory na dôležité otázky. Ktoré ustanovenie ústavy dovoľuje takto zakázať šírenie názorov a obmedziť slobodu tlače?" Exprezident Kováč však má aj výhrady k tomu, že zákon obmedzuje finančné výdavky, ale neobmedzuje počet aktivistov a spolupracovníkov. Problém je v tom, že stranícki kandidáti, ktorí majú k dispozícii aparát strán a širokú sieť platených funkcionárov, môžu využívať ich servis, ktorý je nedostupný občianskym kandidátom.