e po prvý a kto po dvadsiaty prvý raz. Mužstvo som pripravoval komplexne, aby boli všetci rovnako odolní." Podarilo sa, člen výkonného výboru SFZ Pavol Hozlár, ktorý pre chorobu do Rumunska necestoval, na margo atmosféry dodal, že keď je v tíme dobrá nálada, aj nováčikom sa do neho ľahšie zapadne. A vraj medzi náladou v Bulharsku a v Rumunsku bol diametrálny rozdiel. Nečudo, išlo o priateľský zápas a hráči dostali na poslednú chvíľu nového trénera. Teraz sa už oťukali s Adamcom, on s hráčmi, popri drine im ponúkol aj "medíček a čajíček" a - zrazu sme pred novým problémom. Zopakovať, ba čo viac, vylepšiť burkurešťské vystúpenie. Nebude to jednoduché. Adamec už dávnejšie upozorňuje, že Maďari nie sú niekdajšie mäkkýšske technické mužstvo, ale dôrazní, na jeden dotyk hrajúci kolektív. Zopakovať doma Rumunsko, teda ubrániť sa, by nebolo tentoraz víťazstvom. Musíme strieľať góly. Čo bude najdôležitejšie? "Nástup," tvrdí J. Adamec. "Obecenstvo bude vyčkávať, ako vbehneme do arény. Keď ho chytíme svojím nasadením, pridá sa do povzbudzovania a môže sa stať naším dvanástym hráčom. Budeme jeho povzbudzovanie potrebovať, preto si ho musíme chytiť od prvých minút. Bude to ťažší zápas ako v Rumunsku, tu musíme od začiatku myslieť na víťazstvo. A k rumunskému nasadeniu pridať ešte aj futbalový kumšt z oblasti strieľania gólov." To v modernom futbale nie je vonkoncom jednoduché, ale pohľad na to, akú lekciu dostali momentálne naši, aspoň podľa svojich rečí, futbalovo slávnejší susedia z Rakúska v Španielsku, ukazuje, že to nie je nemožné ani v kvalifikácii.

JÁN MIKULA