Tréner Dušan Valent sa priznal, že obdivuje európskych vytrvalcov, ktorí sa dokážu na majstrovstvách sveta v krose popasovať s africkou smršťou a prederú sa do prvej dvadsiatky. Do elitného klubu Európanov, na ktorých hľadel tréner Valent vždy s úctou, pribudol po nedeli prvý Slovák - Róbert Štefko. Tridsaťročný atlét banskobystrickej Dukly skončil na svetovom šampionáte v Belfaste dvanásty spomedzi 167 vytrvalcov, čím sa nemôže pochváliť v celej histórii slovenskej atletiky nik.
Róbert, inšpirovalo vás azda k výbornému výsledku Vankovo sobotňajšie 23. miesto?
"Uľavilo sa mi po ňom, lebo výkonnostný plán reprezentácie už bol splnený, takže pokojne som mohol skončiť aj päťdesiaty… Teraz však vážne. Konkurencia je z roka na rok tvrdšia a keďže som mal v príprave nejaké problémy, dvadsiate tretie miesto sa mi zdalo takmer nesplniteľným cieľom. Tajne som však dúfal, že sa dostanem do prvej tridsiatky."
S akou taktikou ste nastupovali na štart?
"Neprepáliť začiatok, pretože s tým už mám v blatistom teréne skúsenosti. Bežal som podľa svojich pocitov, nenechal som sa strhnúť tempom súperov. Vedel som, že ak pobežím s rozumom, môžem z toho len vyťažiť. Niektorí na ,prepísknutý‘ úvod doplatili aj v Belfaste."
Vlnitá trávnatá trať, ktorú pokropil pred pretekmi i počas nich dážď, vám zrejme sadla ako ušitá…
"Okruh som dobre poznal už z predchádzajúcich dvoch štartov vo Svetovej sérii v krose. Bahnistý terén a typické ostrovné počasie bolo pre európskyvh bežcov jedinečnou šancou držať krok s Afričanmi."
V cieli sa vám díval na chrbát nejeden popredný svetový vytrvalec, spomeňme Keňana Nyarikiho, Juhoafričana Ramaalu či kompletný španielsky tím. Ktorý skalp si ceníte najviac?
"Priznám sa, nepremýšľal som o tom, ale k tým najvzácnejším patria skalpy Nyarikiho, Španiela Roncera a Maročana Hissoua, ktorý však kros nedokončil."
Zaujal vás okrem Tergata, ktorý si vybojoval piaty titul po sebe, ešte niekto?
"Portugalčan Guerra. Bežal fantasticky, akoby aj on patril medzi vytrvalcov tmavej pleti. Prehrať s Tergatom iba o 18 sekúnd na 12-kilometrovej trati, to je priam neuveriteľné. Paulo predviedol životný výkon a som presvedčený, že takéto čosi už nikdy nezopakuje."
Víkendové MS v krose boli už vaše siedme v kariére. Kam by ste ich zaradili.
"Páčili sa mi aj krosy v Bostone, Budapešti a v Turíne, ale belfastský mi ulahodil najviac. Cítil som sa výborne fyzicky aj psychicky. Do kariet mi hralo aj počasie, vyhovovala mi aj trať. Z môjho pohľadu však boli najlepšie podmienky v roku 1997 v Turíne, kde som však štartoval tesne po chorobe."
Kam by ste zaradili belfastské dvanáste miesto v zbierke svojich úspechov. Ceníte si ho viac ako štvrtú priečku z ME 1994 v behu na 10 000 metrov?
"Každé preteky sú iné, preto ťažko porovnávať. Vzhľadom na to, že MS v krose sú prehliadkou bežcov od stredných tratí až po maratón, považujem belfastské umiestnenie za azda najcennejší výsledok mojej kariéry."
GABRIEL BOGDÁNYI,
SITA
