Nepochybne má logiku názor, podľa ktorého treba najprv zasiať a potom zberať. Snaha o prenos prvkov z prírodných do spoločenských systémov je ale rovnako nezmyselná, ako robiť výskum verejnej mienky stebiel v poli žita. Sociálnemu inžinierstvu sa však na Slovensku darí, ba zdá sa, že v osobe ministra práce, sociálnych vecí a rodiny už našlo aj vrcholového reprezentanta. Minister Peter Magvaši si myslí, že slovenský sociálny systém je úplne kompatibilný so sociálnymi systémami vyspelých trhových ekonomík. Ak je hospodársky systém nefunkčný, tak je potom prirodzene nefunkčný akýkoľvek sociálny systém, reagoval P. Magvaši, keď podpredseda vlády Ivan Mikloš upozornil na nevyhnutnosť reformy sociálneho systému. "Stavať veci do polohy, že len jeden systém je zlý, je veľmi nešťastným pohľadom," citovala ministra agentúra SITA a zaznamenala aj perestrojkové tvrdenie, že " ... v prvom rade musí začať reforma hospodárskeho systému, potom bude reforma aj systému sociálneho". Zasejeme, požneme. Sila sedliackeho rozumu ďalej nepustí. Slovenský sociálny systém drží silou vôle. Niet na svete takej trhovej ekonomiky, ktorá by umožnila dlhodobo uplatňovať socialistickú sociálnu politiku. Pre sociálnych inžinierov je to znamenie krízy kapitalizmu a dôvod na oprášenie spisov Karola Marxa. (Pozn. pre mladších čitateľov: K. Marx bol málo významný filozof a politický ekonóm 19. storočia, ktorý vymyslel komunizmus.) Analýza súčasného kapitalizmu Marxovými očami je rovnako úspešná ako operácia vreckovým nožom. Podpredseda vlády si dovolil povedať, že súčasný sociálny systém je neudržateľný a pôsobí ako brzda oživenia ekonomiky a malého a stredného podnikania. " ... je nedostatočne adresný, mäkký, nespravodlivý a nie je odolný proti zneužívaniu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny by preto malo okamžite pristúpiť k prácam na jeho reforme," povedal I. Mikloš a celkom iste myslel aj na to, že stať sa sociálnym prípadom dokáže v tomto štáte každý, kto len trocha chce. Súčasný sociálny systém motivuje viac rafinovanosť ako chytrosť, ba nekorešponduje ani s heslom rodnej strany ministra P. Magvašiho. Skôr naopak, pracovitých odrádza a schopných znechucuje. Nanič je systém, ak stotožňuje sociálnu spravodlivosť so socialistickou demagógiou. Minister zodpovedný za "prácu, sociálne veci a rodinu" by sa nemusel utiekať k urazenej márnomyseľnosti a nemal by sociálnu politiku predstavovať len ako spôsob prerozdeľovania hodnôt. Inak by možno stačilo, aby bol ministrom rodiny. Vlastnej.

Eduard Žitňanský

(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznis magazínu DUEL)