BRATISLAVA – U ľudí s veľmi vysokými príjmami si armáda rozmyslí, či ich povolá na cvičenia záloh. Vojenské správy zistia na pohovore priemerný plat vojaka v zálohe a opýtajú sa veliteľov útvarov, či je nevyhnutné takéhoto človeka povolávať. Hovorí o tom nariadenie náčelníka generálneho štábu.

Hranicu, aký plat armáda považuje za vysoký, nariadenie neobsahuje, ako príklad z ministerstva zaznela suma 50 000 hrubého mesačne. „Pre nás by bolo neefektívne, aby sme za pár dní prerobili toľko peňazí. Zároveň by nebolo dobré vytrhávať z práce špičkového odborníka,“ hovorí zástupca náčelníka organizačno-mobilizačnej správy generálneho štábu Ladislav Hlava. „Veď namiesto neho môžu ísť na manévre dvaja iní.“

Vojaci v zálohe nebudú vypĺňať pred povolaním dotazníky, ale vojenské správy s nimi urobia pohovory, kde zistia, či môžu na cvičenia nastúpiť i to, akú majú priemernú mzdu. Tú im podľa Zákonníka práce uhradia za čas, ktorý boli na cvičeniach, zamestnávatelia. Armáda tieto peniaze zamestnávateľom vráti cez vojenské správy.

„Ak ide o významného zamestnanca, môže i zamestnávateľ požiadať o odklad,“ povedal L. Hlava na otázku, či aj zamestnávatelia dostanú späť peniaze, ktoré stratia neprítomnosťou svojho človeka v práci.

Armáda bude vracať peniaze zamestnancom podľa Zákonníka práce, zamestnávatelia sa s dočasným výpadkom pracovnej sily budú musieť vyrovnať.

Hlava vylúčil, že by sa armáda mohla snažiť vyhľadávať ľudí s nízkymi platmi, prípadne nezamestnaných, aby ju cvičenia vyšli čo najlacnejšie. Nezamestnaní však pôjdu cvičiť tiež.

BORIS ZEMKO