ili nadšenie i obdiv jej speváckym i ľudským kvalitám. Speváčka v "esku" hosťovala s recitálom pripraveným špeciálne pre pražské Divadlo Ungelt. Večer, kde ju za klavírom sprevádza Petr Malásek, je sledom piesní z jej "prvej" a "druhej" kariéry. (Takto decentne označuje mnohoročnú pauzu, keď sa ju oficiálna moc snažila vygumovať.) Medzi spievaním krátke hovorené vstupy o histórii piesní. Text Hej, Jude je intímnym vnútorným dialógom speváčky o pochybnosti i viere v seba samu. Životom jej vraj prešlo niekoľko Bohov Panov, ale nikdy nebola taká naivná ako hrdinka jej piesne. Dodnes precítene spieva Spútaj ma, ale dávno už takého muža nehľadá a kto by sa o to aj pokúsil, ťažko by si s ňou poradil. Piesňou Mamá si vyprorokovala dcéru. Vždy si myslela, že bude mať aspoň piatich synov. Krásnych, ako bol synček Güntera Grassa. So slávnym spisovateľom sa stretla v čase, keď jej na vrchole kariéry "spadla klec". Spýtal sa jej vtedy, čo bude ďalej robiť. Odpovedala, že nevie, možno pásť ovce. A on, či neuvažuje o rodine. A tak na tom začala pracovať. A skončila s dcérou Kateřinou. Keď spievala "dlhý pôst", netušila, že na ňu naozaj čaká dvadsaťročné dôsledné postenie sa. Hoci práve Kubišová by mala plné právo na zatrpknutosť, žalovanie sa či vyriekanie súdov nad činmi iných, jej večer sa vôbec nenesie v duchu satisfakcie. Hoci repertoár je skôr melancholický (keď ho sumarizovala pre recitál, trochu sa vraj bála, či sa diváci pri odchode z divadla nebudú rovno obzerať po nejakej skobičke), z Marty Kubišovej vyžaruje radosť. "Protestsong" Modlitba pre Martu nemá na programe. Zaspieva ho až ako prídavok. Je povzbudzujúce, že napriek skúsenostiam z prvej kariéry, no najmä zo začiatku druhej, keď modlitbu po boku Havla spievala davom na Václaváku ako hymnu "nežnej", má ešte chuť spievať ju s rovnakou presvedčivosťou. Aj keď vidí, čo znova zostalo z vtedajších ideálov a čo sme si počali so "stratenou vládou nad vecmi, ktorá sa nám prinavrátila".

BARBORA DVOŘÁKOVÁ