Divadlo Andreja Bagara Nitra m William Shakespeare: Macbeth m Preklad: Jozef Kot m úprava: Vladimír Morávek Svetozár Sprušanský m Dramaturgia: Svetozár Sprušanský m šerm: Juraj Sitár m Pohybová spolupráca: Bibiana Mikleová m Hudba: Daniel Fikejz m Scéna a kostýmy: Alexandra Grusková m Réžia: Vladimír Morávek m Hrajú: Marek Majeský, Erik Peťovský, Patrik Polonec, Martin Lachký, Marian Labuda st. Ján Greššo, František Javorský, Ivan Vojtek, Marián Labuda ml., Igor Šebesta, Marcel Ochránek, Ondrej Rimko, Dušan Lenci, Michal Beluský, Adela Gáborová, Žofia Martišová, Hilda Augustovičová, Eva Večerová, Eva Hlaváčová, Jana Valocká a ďalší, m Premiéra 27. marca 1999.
Keď sa zriedkavo používaná, veľkoslovensky veľkomoravská opona nitrianskeho divadla zodvihne, okamžite dostaneme prvú dávku Morávkovej šokovej terapie: Sme tu dobre? Máme sa predsa nachádzať v Škótsku, na kráľovskom dvore, a nie v dome, pred ktorým vyrastá armáda sadrových trpaslíkov, po bokoch zasa gýčové biele ľalie, vyhodené televízory, akýsi obskúrny kotol, i niečo, čo kedysi bolo azda československou zástavou. Vo výbežkovom dome, ktorý vznikol neumelou dostavbou drevenice, býva tatko Macbeth a jeho žena. Spod strechy (z topánok) im trčí slama. Chaos? Nechutný eklektizmus? Násilná aktualizácia či postmodernizácia? Naopak, vybudovanie efektného znakového aparátu, s ktorým sa inscenácia (k poteche vnímavého diváka) celý čas inteligentne pohráva. Keď sa nad popísanou romantickou chalúpkou v istom momente objaví krištáľový luster, pôsobí zvrhlo ako hviezda nad mašťaľou, v ktorej sa práve narodil antikráľ.
A teraz pozor! Strih. Z prepadliska divadla po cele dĺžke proscénia sa vynoria dvorania kráľa Duncana. Čarodejná kostýmografia Alexandry Gruskovej vyrazí dych. Ale len na chvíľu, príbeh o tragickej smiešnosti mocných trpaslíkov i zloprajnej intervencii kentaurských čarodejníc s konskými zadkami ide ďalej. Čaká nás ešte dômyselná práca s divadelným priestorom i plochou, prezliekanie hrdinov z pokrčených pyžám do kráľovských šiat so zlatými topánočkami, príde zlovestná korunovácia v štýle monumentálneho veľkofilmu, navštevovať nás budú i krvavé prízraky zabitých. Pritom všetkom treba rátať s opakovanými vpádmi postsocialistickej absurdity do arény večných vášní, ktorej dodávajú nám dobre známy rozmer. Macbeth je predsa náš človek: krája si slaninu, pije pivo, ští, vraždí... Marián Labuda je v tejto úlohe sám osebe symbolom absolútne presne zapadajúcim do réžijnej koncepcie. Jeho herectvo však priveľmi neprekvapí tých, ktorí ho videli hrať kráľa Ubu v nedávnom českom filme. Krutá matrioška - Adela Gáborová - by mala za svoj výkon dostať titul Lady, je presvedčivá v nočnej košeli i ako pávica v lesklej róbe. Nie, ani Judi Dench nie je lepšia. Zoberte alebo odmietnite tento "príbeh vyrozprávaný kreténom, plný bľabotu, čo neznamená nič", ako sa o živote vyjadril slávny Will. Nikto však nemôže poprieť, že to, čo sme v Nitre videli, sa na našich scénach nevidí tak často, ak vôbec. U Morávka hrá totiž všetko, čo existuje: hostia, takmer kompletný nitriansky súbor, deti, kostýmy, javiskové zdvihy, ba ešte aj opona. Tomu sa hovorí "dívadlo". ZUZANA ULIČIANSKA
(Autorka je divadelná kritička)
