Dvadsiaty piaty marec je kľúčovým momentom gréckej histórie - v tento deň v roku 1921 povstali Gréci pod heslom "sloboda alebo smrť" proti štyristoročnej tureckej nadvláde a začali písať svoje moderné dejiny. Boje sa definitívne skončili až o vyše sto rokov, po druhej svetovej vojne, keď sa oslobodili posledné ostrovy a vytýčili sa súčasné hranice Grécka. Významný štátny sviatok dňa, ktorý všetko odštartoval, si pripomenuli aj na bratislavskom Veľvyslanectve Helénskej republiky. Vo štvrtok sa konala slávnostná recepcia, v piatok v priestoroch veľvyslanectva vernisáž fotografií Vladimíra Bártu a jeho syna Pohľadnice z Grécka. Predstavuje napríklad turistami zatiaľ neobjavené prírodné zvláštnosti, akým je ostrov Zakyntos. Pláž ukrytá uprostred skál, vysypaná nie pieskom, ale akoby múkou, ktorá je prístupná iba z mora loďou, je najfotografovanejším miestom Grécka. Zakyntos je zaujímavý i tým, že sem raz za život chodia klásť vajcia obrovské aj stokilové karety. Plávajú hoci tri-štyri desaťročia, aby sa vrátili sem, na miesto narodenia a práve tu vytvorili hniezda pre svoje potomstvo. Preto je ostrov aj úzkostlivo strážený "zelenými". Neďaleký ostrov Kos je preslávený najstarším platanom v Európe, pod ktorým otec medicíny Hipokrates vyučoval svojich študentov. A ostrov Kalymnos zas volajú ostrovom lovcov morských špongií. Obaja Bártovci svojimi štyridsiatimi farebnými fotografiami poskytujú aj mnohé ďalšie pohľady. Na Hydru, ostrov, ktorého meno znamená po grécky voda a pritom sa tu voda vôbec nenachádza a musí sa privádzať kanalizáciou až z Peloponézu. Je tu odfotografovaný ostrov, kde nie je jediné auto a všetku dopravu zabezpečujú somáre. Pohľady na grécke mestá, trhoviská, pamiatky, prírodu, more, reštaurácie. Dokumentárne fotografie nemajú za cieľ systematicky mapovať celé Grécko, ale ukázať zaujímavé miesta, na ktoré ich autori narazili pri potulkách krajinou. V apríli sa výstava presunie do Banskej Bystrice.
(bd)
