ktorý má túto nechcenú vojnu o Kosovo niesť s ním. Avšak nielen v Kongrese USA vládnu pochybnosti o málo jasnej účasti svetovej mocnosti v konflikte, píše nemecká agentúra DPA. I keď navonok stojí Kongres plne za svojimi vojakmi, v búrlivých diskusiách sa okamžite vynára strašidlo vojny vo Vietname. Vynárajú sa otázky, na ktoré Clinton, ministerka zahraničia Madeleine Albrightová alebo šéf Pentagonu William Cohen nemajú jednoznačnú odpoveď: Čo bude, keď silný muž z Belehradu neustúpi? Vstúpia na bojisko americké pozemné jednotky? Prečo sa bombarduje bez jasnej stratégie a ako opäť z vojny odísť? Clinton mlčal, keď od neho taliansky ministerský predseda Massimo D‘Alema nedávno chcel v Bielom dome vedieť, ako USA odpovedia na neoblomnosť Belehradu. Nechal odpovedať svojho bezpečnostného poradcu Bergera: "Tak budeme bombardovať ďalej."
Všetky zaklínania vlády USA, že nehodlajú amerických vojakov zapliesť do možnej krvavej pozemnej vojny, sotva kritikov a skeptikov v USA uspokoja. Noviny Washington Post už písali o recepte na "americké fiasko". Prezident sa bude musieť stiahnuť "alebo zaháji možné krvavé dobrodružstvo". O zhoršené vzťahy s Ruskom sa Biely dom v hektických dňoch útokov stará len okrajovo.Verí totiž, že Moskva potrebuje Západ z finančných dôvodov.
Od bývalého generálneho tajomníka NATO lorda Carringtona až po republikánskeho senátora Johna McCaina sa radí reťaz expertov, ktorí považujú prvé útočné akcie NATO za vážnu chybu. Bombardovanie bez vysadenia pozemných jednotiek nestačí. "Máme čo dočinenia opäť so starými vietnamskými problémami. Bombardovanie, prestávky, eskalácie, rozhovory a problémy."
Vrátane Juhoslávie bolo bombardovanie použité v minulých ôsmich mesiacoch päťkrát: dvakrát proti Iraku, potom v Sudáne a Afganistane kvôli údajnému teroristickému šéfovi Usama bin Ladínovi. "Zakaždým bol výsledok menej než uspokojivý," komentoval Wall Street Journal. (ČTK)
