len Rusko, Čína a Namíbia, aby bol dokument schválený, museli by zaň hlasovať deviati členovia. Pravdepodobne ďalším prejavom odporu je včerajšia výzva ruského premiéra Jevgenija Primakova, aby poslanci odložili hlasovanie o ratifikácii zmluvy START-2 o obmedzení strategických jadrových zbraní. Ruský minister zahraničných vecí tiež včera vyzval predstaviteľa kontaktnej kancelárie NATO v Moskve, aby opustil Rusko. "V tejto chvíli už nemáme žiadne kontakty s NATO, a to ani s generálnym tajomníkom," povedal Ivanov a dodal, aby boli generáli, ktorí dali príkaz na útok, postavení pred Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu. Títo ľudia podľa neho nesú trestnú zodpovednosť, pretože sa dopustili genocídy a agresie proti suverénnemu štátu. Ruské ministerstvo obrany včera odmietlo pomoc pri riešení problému počítačov v súvislosti s rokom 2000. Plánované rusko-americké centrum pri jadrových raketových silách Ruska tak ani nestačilo vzniknúť. Pokiaľ ide o riešenie problémov v humanitnej oblasti, ktorým čelí obyvateľstvo JZR, Ruská federácia poskytne Juhoslávii okamžitú humanitnú pomoc. Rozhodol o tom včera ruský prezident Boris Jeľcin na stretnutí s niekoľkými ministrami. Moskva tiež oznámila, že je pripravená zastupovať záujmy Belehradu vo Francúzsku, prípadne v iných krajinách, s ktorými JZR prerušila diplomatické styky, ak o to Belehrad požiada.
V noci na včera o 23.37 sa skončila druhá vlna útokov na JZR a NATO začalo posilňovať svoje námorné sily v Jadranskom mori. Do oblasti presunula tri torpédoborce, britská fregata a ponorka a francúzska lietadlová loď. Včera po 16. hodine začala tretia vlna útokov na Belehrad, ktorá trvala asi dve hodiny.
