ú obranu, ale aj továrne, kasárne a ďalšie vojenské objekty, pozemné jednotky Belehradu veselo pokračovali vo svojej drsnej robote v Kosove. Masy albánskych utečencov vzali útokom susedné Macedónsko, kde je už i tak asi polovica obyvateľov albánskej národnosti a ďalší prišelci len zvyšujú etnické napätie a protizápadné nálady. Čo teda príde po "prvých" náletoch? Zrejme - "druhé" nálety.
Veliteľ útoku, americký generál Wesley Clark si uvedomuje, že nálety nezabránia zabíjaniu Albáncov, a preto plánuje ďalšie nálety, tentoraz na juhoslovanské pozemné jednotky. Aj britský minister obrany George Robertson si myslí, že postačí útok zo vzduchu. V oboch týchto postojoch zaznieva úporná snaha aliancie vyhnúť sa vojenskej konfrontácii na zemi. Čo sa týka osudu Albáncov, ktorých ochranu NATO oficiálne vzalo do svojich rúk, srbské represie boli i pred náletmi, a ich ďalšie zosilnenie preto vraj nemožno spájať s útokom aliancie. Poctivejšie by možno bolo pripustiť, že pritvrdená ofenzíva proti Albáncom je súčasťou vojnového stavu, ktorý si Belehrad až príliš ľahko osvojil a ktorého bezprostrednou príčinou sú práve nálety NATO.
Nie každý politik tiež otvorene pripustí, že aliancia skutočne porušila medzinárodné právo, keď pri útoku obišla inštitút rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Bohužiaľ, život tu predbehol teóriu: proti násiliu na vlastnej etnickej menšine, ktoré navyše hrozí zasiahnuť celý región, treba konať bez ohľadu na to, že podľa názoru niektorých vlád ide o "vnútornú vec" dotyčnej krajiny. A Belehrad dostal dosť času na to, aby vyriešil krízu za rokovacím stolom.
V tábore NATO však vládnu pochybnosti. Taliansko a Grécko s obavami vyzývajú na rýchle, razantné a čo najrýchlejšie ukončenie celej nepríjemnej záležitosti. V USA majú zasa na pamäti sporný výsledok posledných bombardovaní Iraku, Sudánu a Afganistanu. A, samozrejme, je tu prízrak Vietnamu. Predstava, že by americkí vojaci bojovali v Kosove proti vojakom Juhoslávie je jednoducho - nepredstaviteľná. Dodávky zbraní z Ruska do Belehradu by z konfliktu mohli urobiť vlečúcu sa vojnu.
K pozemnej operácii zrejme nedôjde. Zato nálety môžu pokračovať až neznesiteľne dlho. Pre kosovských Albáncov to nie je veľmi dobrá správa. Život v Kosove medzi dvoma mlynskými kameňmi asi nebude príliš kvalitným životom. Skôr pôjde o holé prežitie v tom najhoršom zmysle. Bude veľmi dôležité, ako rýchlo sa dokážu obnoviť rokovania - to však stále záleží od silného Miloševiča. Iná možnosť než Miloševič stále neexistuje. Belehrad si dá - pod zámienkou vojnového stavu - veľký pozor na to, aby tak skoro nevznikla. Môže sa teda stať, že aliancia síce predvedie najnovšie hity vojenskej techniky, ale koniec sporu o Kosovo zostane v nedohľadne. Je jasné, že samotné nálety nejdú na koreň veci. Nakoniec nezostane nič iné než vymyslieť nejaký nový, ešte lepší plán pre Kosovo.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
