"Ukazuje sa, že vo vážnych alebo dokonca krízových situáciách vie únia nájsť vždy veľmi efektívne riešenie," napísal rakúsky denník Kurier v súvislosti s včera skončeným summitom európskej pätnástky v Berlíne. Narážal pritom na európske reformy, ktoré jeho účastníci po namáhavom maratóne rokovaní dosiahli, rokujúc v tieni balkánskeho konfliktu. "Zvíťazili všetci a nikto," komentoval lakonicky priebeh summitu jeden z prítomných novinárov, aj keď je už dnes jasné, že triumf jedných je trochu zreteľnejší ako víťazstvo iných. Zvíťazila však predovšetkým spoločná európska vec a to je v tejto chvíli najdôležitejšie.
Svoju spokojnosť s priebehom neskrývali predovšetkým európski "veľkí". Nemci sú hrdí na to, že historický kompromis bol dosiahnutý pod ich taktovkou - aj napriek tomu, že naďalej zostávajú v pozícii toho, kto prispieva najviac do spoločnej pokladne. Briti privítali skutočnosť, že sa nebudú musieť vzdať úľav, ktoré si pred 15 rokmi "vytrucovala" barónka Thatcherová. Francúzi zas nemuseli príliš ustupovať pri rokovaniach o subvenciách do poľnohospodárstva. Španieli sú aj naďalej krajinou, ktorá ujedá najväčšiu časť zo spoločného krajca, a Taliani sa dodnes nespamätali z toho, ako ľahko sa im podarilo získať konsenzus pre "svojho človeka" do čela Európskej komisie. Naoko je teda všetko v najlepšom poriadku, reformy sú uzavretou záležitosťou a na program dňa sa môže konečne dostať otázka ďalšieho rozširovania pätnástky.
Pozorovatelia v Berlíne si však všimli aj skutočnosť, že nie vo všetkom sa účastníkom summitu podarilo dosiahnuť jednoznačnú názorovú zhodu a niektoré otázky z reformnej agendy boli jednoducho odsunuté na neskôr. Rovnako kompromisy v poľnohospodárskej politike, ktoré si vynútilo Francúzsko, síce zabezpečia postupné zníženie garantovaných cien hovädzieho mäsa a obilnín, tie však ani v roku 2006 nedosiahnu svetovú úroveň. Ak za takéhoto stavu prijme únia ďalších nových členov - predovšetkým Poľsko - mohlo by to spôsobiť vážnu krízu.
Okrem negatívnych momentov sa však prejavila veľmi výrazná tendencia zefektívnenia rozpočtovej politiky, ku ktorej únia smeruje aj pod tlakom nedávnej krízy Európskej komisie. Európsky rozpočet sa nebude výraznejšie zvyšovať, prostriedky budú však vynakladané omnoho efektívnejšie. Od roku 2004 budú navyše národné príspevky jednotlivých krajín určované na základe ich hrubého domáceho produktu (HDP), a nie ako doteraz, na základe príjmov z dane z pridanej hodnoty (DPH). Predovšetkým Briti v tomto kroku vidia alibi pre svoje doterajšie príspevkové zľavy.
Možno sa niekomu zdá, že celý Berlín sa niesol v znamení shakespearovského "veľa kriku pre nič". Veď celý rozpočet únie sa pohybuje iba okolo 1,15% HDP členských štátov a malé vojny počas rokovaní sa viedli doslova v pohári vody - veď išlo v mnohých prípadoch rádovo "iba" o desiatky miliónov eúr. Dobré účty však robia dobrých priateľov a dohoda je podľa francúzskeho prezidenta Chiraca "dobrým momentom pre Európu". Pokúsme sa ho teda využiť.
JURAJ KITTLER
