Vo štvrtok minister zahraničia Ivanov osočil USA zo snahy stať sa svetovým policajtom, obvinil ich, že vedú politiku diktátu. Vy by ste na jeho mieste použili rovnakú rétoriku?

"Spôsob vyjadrovania Ivanova mi pripomína časy pred dvadsiatimi rokmi. Keď som začal pracovať na ministerstve zahraničných vecí, ešte pod ministrom Gromykom, ani on si nikdy nedovolil takú rétoriku vo vzťahu k USA, Nemecku a ďalším západným krajinám. Hovoriť dnes, že Američania sú agresori, to je de facto obvinenie zo zločinu, to je návrat k studenej vojne."

To znamená, že by Rusko malo akciu NATO jednoznačne schváliť?

"Nie. Niektoré krajiny môžu súhlasiť, niektoré nesúhlasiť, niektoré povedia, že ide o kardinálnu chybu. To je v poriadku. Ale hovoriť o agresii! Ja som vyrástol v ZSSR a nechcem, aby sa tá doba vrátila. Sovietsky zväz neustále bojoval proti americkému imperializmu a nakoniec sa ocitol v slepej uličke a rozpadol sa. Nechcem, aby Rusko bojovalo s americkým imperializmom, zašlo do slepej uličky a rozpadlo sa. Reagovať na bombardovanie možno rôzne. Ani v Českej republike nebola reakcia politickej scény jednoznačná. Ale u nás sa chopili príležitosti, aby obnovili obraz nepriateľa a využili ho pre vlastné, domáce ciele."

Povedali ste, že Rusko je zodpovedné za krízu na Balkáne, pretože viedlo chybnú politiku voči Juhoslávii. Čo ste tým mysleli?

"Neohraničenú podporu prezidenta Miloševiča. Keď som bol ministrom, tak som podporoval Srbov, ale malo to svoje hranice. Hovorili sme im, že za nimi budeme stáť, ak podpíšu mierovú zmluvu s Bosnou. Dnes Miloševič vie, že Rusko ho bude podporovať neobmedzene, v každom prípade, nech urobí, čo urobí. Vlastne do určitej miery teraz my závisíme od neho, a nie naopak."

Niektorí vaši kolegovia z demokratického tábora upozorňujú na to, že v Rusku existuje skupina ľudí, ktorí teraz úmyselne vťahujú krajinu do vojny. Aké reálne je toto nebezpečenstvo?

"Absolútne žiadne. Existuje iba skupina úplne nezodpovedných ľudí. A nebezpečenstvo nespočíva v tom, že by sa Rusko zapojilo do nejakého globálneho konfliktu, ale v tom, že sa dramaticky posilňuje pozícia komunistov, "hurápatriotov", reakčných a šovinistických síl vo vnútri našej krajiny. Táto politika vedie k vojne smradľavých vajec proti veľvyslanectvám. A môže doviesť až k pogromom. Útočiť sa bude proti všetkým slabým - proti demokratom, či Židom… ale k žiadnej vojne so silným protivníkom nedôjde. Vy na Západe by ste si mali uvedomiť jednu vec - človek sovietskeho typu je strašný srab. Keby im (t.j. extrémistom - pozn. red.) naši demokrati dávno ukázali päsť, nebola by dnes u nás taká situácia."

Podľa vás ani nábor dobrovoľníkov, ani snaha obnoviť vývoz ruských zbraní do Juhoslávie nie sú reálnou hrozbou komunistov a nacionalistov?

"Je to len prejav totálnej nezodpovednosti s cieľom pôsobiť výhradne na domáceho poslucháča. Po prvé: Nikto nikam nepôjde. Pokiaľ sa nejakí dobrovoľníci nájdu, nedôjdu na miesto určenia. Po druhé: Žiadne zbrane nikto nikam nedovezie. Rozkradnú ich ešte pred hranicami Ruska. Rozkradnú a predajú ich tí ľudia, ktorí budú akciu organizovať. Možno i niektorí generáli, ktorí dnes podobné akcie navrhujú, to robia s cieľom obohatiť sa. Veď sa pozrite na mapu. Okolo Juhoslávie ležia buď členovia NATO, alebo tí, ktorí sa chcú stať jeho členmi. Ako tam asi tie zbrane povezieme? Spomeňte si na Čečensko. Čečeni proti nám bojovali ruskými zbraňami, ktoré sme im sami predávali."

Vy sa domnievate, že v Rusku nie je nikto, kto chce skutočne Juhoslávii pomôcť?

"V Rusku Juhoslávia v skutočnosti vôbec nikoho nezaujíma. A najmenej zo všetkého našich komunistov. Štyridsať rokov na nich nadávali, boli to pre nich nepriatelia, a naraz sú Srbi bratia. Ide o úplne niečo iné. Hľadá sa akákoľvek rozbuška, akákoľvek možnosť obnoviť starý známy obraz nepriateľa. To dnes veľmi nutne potrebuje ruská skorumpovaná byrokracia. Pretože potom bude môcť na toho nepriateľa zvaliť všetku vinu za chyby, nekompetentnosť i zlodejinu. Ruskej byrokracie sa totiž reformy nedotkli. Štát sa dvakrát zmenšil a byrokratov je dvakrát viac. Sme ešte skorumpovanejšou krajinou než ZSSR. A viete, aké to vtedy bolo strašné?"

Počas vášho pôsobenia na ministerstve zahraničia bol hlavným strojcom zahraničnej politiky prezident Jeľcin. A dnes?

"Posledné tri roky Rusko uskutočňuje politiku komunistov Ziuganova a generála Makašova (známy svojimi antisemitskými výrokmi - pozn. red.). Keď sa táto tendencia začala naplno prejavovať, odišiel som z funkcie ministra. Ja netvrdím, že sa Rusko má stať členom NATO. Ani ja som nemal ideálne vzťahy s alianciou, ale partnerské áno. Musíme byť spojenci. Potom budeme môcť úspešnejšie obhajovať naše záujmy vo svete."

Ako by sa mali voči Rusku v súčasnej situácii zachovať európske krajiny?

"Nemusíte s nami zaobchádzať ako so slabomyseľným dieťaťom, ktorému treba dávať bonbóny, aby neplakalo. Pretože bonbóny aj tak ukradnú podvodníci, ktorí sú zároveň biologickými nepriateľmi Západu. Peniaze, ktoré nám dáte, budú nielen rozkradnuté, ale ešte použité proti vám alebo sa ocitnú späť v západných bankách. Časť západnej pomoci je používaná na financovanie ľavicových strán."

Pokladáte výrok prezidenta Jeľcina "morálne stojíme nad Američanmi" za diplomatický?

"Je to výsledok toho, že prezidenta zle informujú. Keď som bol minister, informoval som ho osobne. Dnes je úplne v zajatí iných zdrojov informácií. Veľmi ma znepokojuje, že Rusko sa dnes postavilo proti celej Európe. U nás sa umelo vyvoláva hystéria nenávisti proti tým krajinám, ktoré by mali byť našimi spojencami. Ak sa dokonca dopustili chyby, sú našimi partnermi. Miesto toho sa v Rusku vytvára hysterická antizápadná psychóza. Hlavu dvíhajú reakčné sily. A Rusko sa ocitá v medzinárodnej izolácii, v slepej uličke. I keby USA nechceli byť našimi spojencami, musíme im dokázať túto pozíciu vnútiť."

PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva, agentúra Epicentrum