Nie 300-ročný letný barokový palác pre zábavy, ďaleko za mestskou bránou medzi vinicami, postavený chorvátskym grófom, ale Bratislavský hrad je jediným dôstojným sídlom hlavy štátu. Budínsky hrad a viedenský cisársky palác Hofburg sú skôr rovinnými typmi feudálnych správnych a fortifikačných stavieb. Bratislavský hrad dominuje na brale nad Dunajom a aj svojím životopisom je zo slovenského pohľadu najbližší Pražskému hradu. Na mieste Bratislavského hradu bolo v neskorej dobe kamennej neolitické sídlisko ľudu s kanelovanou keramikou, v halštatskej dobe sídlisko kalenderberskej kultúry, keltské oppidum, v rímskej dobe vojenská stanica a najmä veľkomoravské hradisko s ranokresťanským kostolom. Z dobových prameňov vyplýva, že bol dôležitým politickým, hospodárskym a vojenským centrom. V 12. storočí bol sídlom župana. Pri Kostole sv. Salvatora postavenom v 10. storočí na základoch baziliky sa konali božie súdy. V 15. storočí dal Žigmund zbúrať starý hrad a postaviť nový gotický palác. V roku 1531 sa stal sídlom miestodržiteľa. V rokoch 1751-68 prebudovali nariadením Márie Terézie vojenskú pevnosť na reprezentačné kráľovské sídlo. V roku 1811 hrad vyhorel a poldruha storočia zostal v ruinách. Pokusy o rekonštrukciu boli úspešné až v roku 1946.
Pokiaľ zostane prezidentské sídlo ponižujúco vytlačené do "letnej kuchynky" ako nepohodlný starý rodič, zostane na nás, presnejšie na poslancoch NR SR (ktorej hrad papierovo patrí) potupná hanba mečiarovských darebáctiev, podobne ako volebný zákon, ktorý stále nesie svoju dávku jedu.
FRANTIŠEK GULDAN
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
