"Berúc do úvahy vážnosť krízy, sme presvedčení o tom, že rozhodnutie NATO použiť vojenskú silu na zastavenie krviprelievania a etnických čistiek, ako aj snaha prinútiť (Belehrad) k prijatiu mierového riešenia pre Kosovo, sú úplne oprávnené," vyhlásili už niekoľko hodín po stredajších nočných náletoch na Juhosláviu predstavitelia chorvátskej vlády v Záhrebe. Chorváti zrejme vedia, o čom hovoria, veď s Miloševičom majú už svoje skúsenosti, hoci Tudjmanova záhrebská vláda nie je ani zďaleka čítankovým príkladom demokracie. Aj napriek tomu pokladajú mnohí zahraniční pozorovatelia za dosť nemiestne, keď sa počas leteckých náletov na Juhosláviu ozývali v uliciach Záhrebu oslavné ohňostroje. "Je to veľmi čudné, navštívil som nedávno Záhreb i Belehrad," hovorí Rich McClear, americký novinár žijúci v Bratislave. "Bolo vidieť, že Chorváti ešte stále cítia voči svojmu susedovi obrovskú nenávisť. Až sa im krivili tváre, keď prišla reč na Srbsko. Keď sme však neskôr boli v Belehrade, reakcia bola úplne opačná. Moji tamojší priatelia sa s neskrývanou úprimnosťou zaujímali o to, čím žijú ľudia z druhej strany hranice, ako sa im darí..."

Po strede sú všetky vlakové a autobusové spojenia medzi Záhrebom a Belehradom, ktoré boli len nedávno obnovené, opäť minulosťou. Chorvátska strana uzavrela aj svoj vzdušný priestor v strachu pred tým, aby sa prípadný prelet lietadiel NATO cez chorvátsky vzdušný priestor nestal pre Miloševiča zámienkou na obnovenie osem rokov starého konfliktu. NATO má dnes v druhom najväčšom chorvátskom jadranskom prístave Splite dislokovaných niekoľko jednotiek a obmedzené množstvo techniky. Záhreb však dostal z Bruselu ubezpečenie, že nebudú použité v priamom vojenskom strete s Juhosláviou. Chorváti dobre vedia, že ťahať kocúra za fúzy by sa im nemuselo vyplatiť. (REUTERS, jk)