BERLÍN, RIGA, PARÍŽ, VATIKÁN, BUDAPEŠŤ (ČTK, r) - Okrem tradičných odporcov použitia vojenskej sily NATO - Ruska a Číny väčšina štátov v oficiálnych stanoviskách súhlasne uvádzala, že NATO malo právo prikročiť k vojenskej akcii v Juhoslávii. Niektoré politické strany členských krajín NATO však vyjadrovali isté pochybnosti týkajúce sa stratégie voči Srbsku, ktorá by mala nasledovať po skončení vojenskej akcie, a zároveň kritizovali, že sa operácia uskutočnila bez mandátu BR OSN.
EÚ na summite v Berlíne podporila letecké údery. Z 15 krajín EÚ je 11 členov NATO, z ktorých šesť sa podieľa na vojenskej operácii. Nemeckí vojaci sa od druhej svetovej vojny prvýkrát zúčastňujú na ozbrojenej akcii. Najtvrdšie sa spomedzi členov NATO vyjadrilo Grécko: "Grécko sa nepodieľa na vojenskej operácii NATO proti JZR a nepovažuje ju za adekvátne riešenie, povedal grécky premiér Kostas Simitis. Pápež Ján Pavol II. apeloval na všetky strany konfliktu - no hlavne na Belehrad - aby obnovili dialóg. Rumunsko na žiadosť NATO až do skončenia operácie uzavrelo tri letiská na hranici s JZR - Temešvár, Arad a Caransebeš. Poslanci maďarského parlamentu schválili rozhodnutie, na ktorého základe bude mať NATO pri útokoch proti JZR k dispozícii maďarské letiská. Macedónsko, na území ktorého sa zdržiava približne 10 000 vojakov NATO a ktoré sa na vojenskej akcii nezúčastňuje, poprelo srbské správy, že jeden z útokov sa viedol z macedónskeho územia. Vo Francúzsku dala jednoznačný odpor najavo koaličná Francúzska komunistická strana, pričom mnohí opoziční politici vláde vyčítali, že účať Francúzska na operácii neschválilo Národné zhromaždenie. Kritické hlasy sa ozývali i medzi členmi rakúskej vládnej SPÖ, koaličná ÖVP sa však vyslovila za povolenie preletu lietadiel, čo v stredu rakúska vláda odmietla. Svoj vzdušný priestor odmietlo poskytnúť aj Švajčiarsko. Estónsko vyjadrilo pripravenosť vyslať do Kosova svoje jednotky.
