úrokové sadzby a tým zastavila ochladzovanie ekonomiky v krajinách Európskej menovej únie (EMÚ). Nové riziká vo vývoji na globálnych trhoch udržiavajú nádeje na úpravu úrokových sadzieb nažive, a to aj napriek obratu vo vývoji cien ropy a následným inflačným tlakom a oslabovaniu eura.
Podľa analytikov teraz nastal správny čas na úpravu politiky ECB, ktorá musí reagovať na nové podmienky. Ako argument im slúži aj zníženie repo sadzby o 25 bázických bodov na 2,9 percenta švédskou centrálnou bankou a ohlásená výrazná úprava úrokových sadzieb v Nórsku. Keďže ani jedna z týchto krajín nie je členom EMÚ, tento ťah nebude mať veľký vplyv na rozhodovanie predstaviteľov ECB na ich ďalšom stretnutí 8. apríla 1999. Súčasná kľúčová úroková miera Európskej centrálnej banky je na úrovni 3 percent. Ďalší argument advokátov znižovania úrokovej miery je, že súčasná miera inflácie v eurolande je hlboko pod úrovňou cielenej miery inflácie ECB. Podľa včerajších údajov Eurostatu medziročný rast spotrebiteľských cien v eurolande vo februári ostal na rovnakej úrovni ako v januári, a to na 0,8 percentách. Z toho inflácia v Nemecku, bola v tom istom období 0,2 percenta, ale podľa predbežných výsledkov v marci vyskočila už na 0,5 percenta. Najvyšší nárast inflácie bol v Portugalsku - 2,7 percenta. Cielená miera inflácie v krajinách EMÚ je 2 percentá.
Na druhej strane odporcovia uvoľnenia politiky ECB sú toho názoru, že ešte neprišiel správny čas na znižovanie úrokových sadzieb. Niektorí ekonómovia argumentujú, že k znižovaniu sadzieb by ECB mala pristúpiť až po posilnení eura, ktoré v súčasnosti oslabuje voči doláru hlavne kvôli silnej americkej ekonomike. Avšak napríklad Nemecku v súčasnosti vyhovuje viac slabý kurz eura, ako nižšie úrokové sadzby.
